Zmysly lásky v živote človeka podriadil sujet svojich predvolučných povestí.V Milkovom hrobe(1845) z čias kráľa Matiáša sa Milko zriekne svojej lásky,aby zachránil Žilinu pred pomstou svojho soka.Tu šlo Kalinčiakovi o to,aby vzbudil v slovenskom čitateľovi záujem o dejiny národa. Na odporúčanie Ľ.Štúra sa r.1846 stal rektorom nižšieho gymnázia v Modre.Štúr mu po revolúcii vyčítal,že sa nezúčastnil na povstaní, kritizoval jeho ľúbostné city a nezdal sa mu dosť národne zanietený,ale opäť sa s ním zblížil.Bol Štúrovou oporou v najťažších rokoch a bol svedkom jeho posledných chvíľ.Krvná pomsta je hlavným motívom povesti Bratova ruka(1846).Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky(1847). Svätý Duch(1848), v ktorej zachytáva život a povahu slovenských zemanov.O tom,ako láska rozpúta nenávisť i medzi bratmi,rozpráva v povesti Serbianka. Povesť Mládenec slovenský(1848),ktorá najužšie súvisí so štúrovskými ideálmi.S podobnou myšlienkou sa stretávame i v rozsiahlej povesti Knieža liptovské(1852).K ,,romantickej" problematike svojej mladosti sa Kalinčiak vracia aj neskoršie, ako to dokazuje jeho povesť Láska a pomsta,uverejnená v roku 1858. V roku 1858 ho vymenovali za dočasného riaditeľa gymnázia v Tešíne,kde podporoval české a poľské národné osvetové snahy a presadzoval svoje názory na výchovu a vyučovanie. V lete nasledujúceho roka napísal pre Viktorinov almanach Lipa Reštavráciu(1860).K Sládkovičovi a k otázkam národného umenia sa vrátil v Rozpomienkach na Andreja Sládkoviča(Soko 1862).Kalinčiak sa inšpiroval aj miestnymi povesťami.V povesti Mních(1864) francúzsky mních-johanita skamenie, keď chce uniesť dcéru pána liptovského zámku.Kalinčiakovým posledným dielom je historická povesť Orava,uverejnená v časopise Orol 1870.Mal ťažkosti s nadriadeným úradom a roku 1869 ho predčasne penzionovali.Vrátil sa do Martina a r.1870 prevzal redigovanie literárneho mesačníka Orol.Netešil sa však dlho tejto práci - 16.júna 1871 zomiera.Jeho náhrobok na martinskom cintoríne nesie nápis: ,,Hranica života, ale nie lásky."
































Dej

Dej sa odohráva v období pred reštavráciou.V Záhorskej stolici je rušno.O miesto vicišpána sa uchádzajú dvaja najbohatší zemania: Adam Bešeňovský a Ján Potocký.Rodina Levických sa pridáva striedavo na stranu Bešeňovských a Potockých.Každý poriada veľké hostiny, častujú svojich hostí a snažia sa podplácaním získať čo najviac prívržencov.Aj v dome Bešeňovských je veselo. Je tu aj chudobný zeman Štefan Levický, ktorému sa páči Bešeňovského dcéra Anuľka, no Adam ju chce vydať za grófa Želinského.Aby však nestratil hlasy zo strany Levických, sľubi, že ak sa Štefan stane vicišpánom Anuľka bude jeho.