Zhovárali sa málo a málo sa vídali. Žil ako mních, usiloval sa pomáhať matke, navonok bol prostejší miernejší. Keď sa ho spýtala čo to číta, vysvetlil jej že číta zakázané knihy, ktoré sú preto zakázané, lebo hovoria pravdu o robotníckom živote, tlačia sa tajne a ak by ich u nich našli, tak Pavla zatknú. Chce sa učiť a potom učiť iných. Začali sa uňho stretávať rozliční mladí ľudia a často diskutovali o veciach, ktorým matka nerozumela. Utváralo sa hnutie, ktoré hlásalo neporaziteľnú myšlienku bratstva pracujúcich ľudí na celom svete. „ V tesnej izbe sa rodil cit duchovnej spriaznenosti robotníkov na celom svete, tento cit ich spájal do jednej duše a nadchol aj matku.“ Postupom času matka začala chápať, o čo sa snaží jej syn s pomocou hnutia, naučila sa čítať, pripojila sa k synovi a pomáhala mu roznášať agitačné letáky, ak bolo potrebné. Jedného dňa riaditeľ fabriky vydal príkaz stŕhať robotníkom zo mzdy po kopejke za vysušenie trasoviska. Nastáva vzbura, štrajk robotníkov pod vedením Pavla. Za jeho odvážne počínanie ho zatkli. Matka sa odhodlala prepašovať letáky sama, Ak sa letáky zjavia vo fabrike, vrchnosť si musí uvedomiť, že ich nerozširuje jej syn a pustia ho na slobodu. Po istom čase Pavla pustili. Vyvrcholením prvej časti knihy bol protestný pochod robotníkov cez kolóniu 1.mája. Pavel niesol zástavu a bol na čele zástupu a ešte aj keď ho odvádzali, hrdo zakričal, že robotníci budú držať spolu. Podľa očakávania vodcov pochodu zatkli. Matka sa presťahovala do mesta k synovmu priateľovi. Tu sa aktívne zapája v hnutí – pomáha tlačiť a roznášať letáky, stará sa o utečencov z väzenia. Druhú časť knihy tvoria životné osudy matky počas čakania na súdny proces so synom a ostatnými organizátormi protestného pochodu. Nilovna sa stretáva s rôznymi ľuďmi a presviedča ich o správnosti veci. Dočká sa aj súdneho procesu. Rozsudok bol známy už dávno pred začatím procesu, všetci boli uznaní vinnými a vyhnaní na Sibír. Vo svojej reči Pavel zhrnul celý program socialistov a obvinil štát zo zotročovania robotníkov. Nebola to reč robotníka, ale obhajoba intelektuála – socialistu. Román sa končí zatknutím matky, pričom ju začne policajt škrtiť. Matku síce zatknú, ale ona je šťastná, lebo v očiach ľudí vidí horieť rovnaký plameň, aký aj ju spaľuje a do poslednej chvíle vyzýva ľudí, aby uverili jej srdcu.