Maxim Gorkij Matka

- vývin socialistických myšlienok, rozmach robotníckeho hnutia a proces dospievania robotníckych más k revolúcii sa nedemonštruje na osudoch robotníka Pavla, ale na živote jeho matky – vdovy, na jej postupnom prerode, či duchovnom znovuzrodení ako plnohodnotného človeka, ešte síce utláčaného, ale už nie pokorného
- ani pokoreného, ale odbojného, vedomého si vlastnej ľudskej hodnoty
- je oslavou matky, materinskej lásky, súdržnosti a bratstva medzi ľuďmi
- cez materinskú lásku sa Nilovna usiluje priblížiť k synovi, poznať jeho prácu, vymaniť sa zo strachu
- cez lásku k synovi vzkriesi si dušu a nájde miesto medzi jeho súdruhmi, pretože postupne pochopí
význam a dosah ich revolučných myšlienok a činov
- vývin jej lásky k synovi – od určitej sebeckosti materinského citu až po bezhraničnú obetavosť
ktorá ju odlišuje a ktorá z nej vytvára matku všetkých pracujúcich.

Útvar: román

Miesto, čas : biedna robotnícka kolónia v Rusku, začiatok 20 storočia, koniec 1. svetovej vojny

Postavy: Pelageja Nilovna Vlasovová – vdova, matka Pavla, za mužovho života bola vždy utiahnutá, mlčanlivá, večne žila v strachu pred bitkou. Pod vplyvom biedy a lásky k synovi sa z nej postupne stáva aktívna členka robotníckeho hnutia. Pavel Michajlovič Vlasov – jej syn, ktorý predstavuje dokonalého hrdinu, pochádzajúceho z ľudových vrstiev, prerod z neuvedomelého robotníka na uvedomelého vodcu hnutia
Andrej Nachodka – Ukrajinec, Pavlov priateľ, člen hnutia za práva pracujúceho ľudu
Nikolaj Vesovčikov – Pavlov priateľ, člen hnutia
Sašenka – patrí do hnutia, Pavlova láska, odvážne a šikovné dievča
Nikolaj Ivanovič + Sofia – súrodenci, u nich matka po Pavlovom zatknutí býva

Dej:

Román Matka sa začína obrazom kolónie v ktorej žijú matka Pelageja Nilovna Vlasovová so synom Pavlom Michajlovičom. Jej muž Michail Vlasov, najlepší zámočník vo fabrike a najväčší silák v kolónii sa k nadriadeným správal grobiansky a preto málo zarábal, každý sviatok niekoho zmlátil a nikto ho nemal rád každý sa ho bál. Bil ženu aj dieťa. Zomrel náhle, na prietrž. Na pohreb prišlo pár ľudí, Pavel nevyronil ani jednu slzu. Po otcovej smrti sa Pavel zmenil, začal sa odlišovať od svojich vrstovníkov, na zábavy chodil zriedka a vracal sa triezvy. Matku tešilo, že začína byť iný, ale zmocnili sa jej aj nejaké obavy. Začal domov nosiť knihy, ktoré po prečítaní ukrýval. Niekedy si z knižiek čosi vypisoval na papieriky, ktoré tiež ukrýval.

Zhovárali sa málo a málo sa vídali. Žil ako mních, usiloval sa pomáhať matke, navonok bol prostejší miernejší. Keď sa ho spýtala čo to číta, vysvetlil jej že číta zakázané knihy, ktoré sú preto zakázané, lebo hovoria pravdu o robotníckom živote, tlačia sa tajne a ak by ich u nich našli, tak Pavla zatknú. Chce sa učiť a potom učiť iných. Začali sa uňho stretávať rozliční mladí ľudia a často diskutovali o veciach, ktorým matka nerozumela. Utváralo sa hnutie, ktoré hlásalo neporaziteľnú myšlienku bratstva pracujúcich ľudí na celom svete. „ V tesnej izbe sa rodil cit duchovnej spriaznenosti robotníkov na celom svete, tento cit ich spájal do jednej duše a nadchol aj matku.“ Postupom času matka začala chápať, o čo sa snaží jej syn s pomocou hnutia, naučila sa čítať, pripojila sa k synovi a pomáhala mu roznášať agitačné letáky, ak bolo potrebné. Jedného dňa riaditeľ fabriky vydal príkaz stŕhať robotníkom zo mzdy po kopejke za vysušenie trasoviska. Nastáva vzbura, štrajk robotníkov pod vedením Pavla. Za jeho odvážne počínanie ho zatkli. Matka sa odhodlala prepašovať letáky sama, Ak sa letáky zjavia vo fabrike, vrchnosť si musí uvedomiť, že ich nerozširuje jej syn a pustia ho na slobodu. Po istom čase Pavla pustili. Vyvrcholením prvej časti knihy bol protestný pochod robotníkov cez kolóniu 1.mája. Pavel niesol zástavu a bol na čele zástupu a ešte aj keď ho odvádzali, hrdo zakričal, že robotníci budú držať spolu. Podľa očakávania vodcov pochodu zatkli. Matka sa presťahovala do mesta k synovmu priateľovi. Tu sa aktívne zapája v hnutí – pomáha tlačiť a roznášať letáky, stará sa o utečencov z väzenia. Druhú časť knihy tvoria životné osudy matky počas čakania na súdny proces so synom a ostatnými organizátormi protestného pochodu. Nilovna sa stretáva s rôznymi ľuďmi a presviedča ich o správnosti veci. Dočká sa aj súdneho procesu. Rozsudok bol známy už dávno pred začatím procesu, všetci boli uznaní vinnými a vyhnaní na Sibír. Vo svojej reči Pavel zhrnul celý program socialistov a obvinil štát zo zotročovania robotníkov. Nebola to reč robotníka, ale obhajoba intelektuála – socialistu. Román sa končí zatknutím matky, pričom ju začne policajt škrtiť. Matku síce zatknú, ale ona je šťastná, lebo v očiach ľudí vidí horieť rovnaký plameň, aký aj ju spaľuje a do poslednej chvíle vyzýva ľudí, aby uverili jej srdcu.