- vývin socialistických myšlienok, rozmach robotníckeho hnutia a proces dospievania robotníckych más k revolúcii sa nedemonštruje na osudoch robotníka Pavla, ale na živote jeho matky – vdovy, na jej postupnom prerode, či duchovnom znovuzrodení ako plnohodnotného človeka, ešte síce utláčaného, ale už nie pokorného
- ani pokoreného, ale odbojného, vedomého si vlastnej ľudskej hodnoty
- je oslavou matky, materinskej lásky, súdržnosti a bratstva medzi ľuďmi
- cez materinskú lásku sa Nilovna usiluje priblížiť k synovi, poznať jeho prácu, vymaniť sa zo strachu
- cez lásku k synovi vzkriesi si dušu a nájde miesto medzi jeho súdruhmi, pretože postupne pochopí
význam a dosah ich revolučných myšlienok a činov
- vývin jej lásky k synovi – od určitej sebeckosti materinského citu až po bezhraničnú obetavosť
ktorá ju odlišuje a ktorá z nej vytvára matku všetkých pracujúcich.

Útvar: román

Miesto, čas : biedna robotnícka kolónia v Rusku, začiatok 20 storočia, koniec 1. svetovej vojny

Postavy: Pelageja Nilovna Vlasovová – vdova, matka Pavla, za mužovho života bola vždy utiahnutá, mlčanlivá, večne žila v strachu pred bitkou. Pod vplyvom biedy a lásky k synovi sa z nej postupne stáva aktívna členka robotníckeho hnutia. Pavel Michajlovič Vlasov – jej syn, ktorý predstavuje dokonalého hrdinu, pochádzajúceho z ľudových vrstiev, prerod z neuvedomelého robotníka na uvedomelého vodcu hnutia
Andrej Nachodka – Ukrajinec, Pavlov priateľ, člen hnutia za práva pracujúceho ľudu
Nikolaj Vesovčikov – Pavlov priateľ, člen hnutia
Sašenka – patrí do hnutia, Pavlova láska, odvážne a šikovné dievča
Nikolaj Ivanovič + Sofia – súrodenci, u nich matka po Pavlovom zatknutí býva

Dej:

Román Matka sa začína obrazom kolónie v ktorej žijú matka Pelageja Nilovna Vlasovová so synom Pavlom Michajlovičom. Jej muž Michail Vlasov, najlepší zámočník vo fabrike a najväčší silák v kolónii sa k nadriadeným správal grobiansky a preto málo zarábal, každý sviatok niekoho zmlátil a nikto ho nemal rád každý sa ho bál. Bil ženu aj dieťa. Zomrel náhle, na prietrž. Na pohreb prišlo pár ľudí, Pavel nevyronil ani jednu slzu. Po otcovej smrti sa Pavel zmenil, začal sa odlišovať od svojich vrstovníkov, na zábavy chodil zriedka a vracal sa triezvy. Matku tešilo, že začína byť iný, ale zmocnili sa jej aj nejaké obavy. Začal domov nosiť knihy, ktoré po prečítaní ukrýval. Niekedy si z knižiek čosi vypisoval na papieriky, ktoré tiež ukrýval.