"OTCOVIA BY MALI ŽIŤ TAK DLHO AKO ICH DETI." Bol prenáramne starostlivý :"Príďte sa ku mne vyžalovať, moje srdce je veľké, všetko pojme!". "Ja som biedna mŕtvola, ktorá je všade tam, kde sú jeho dcéry." Keď otec nemal peniaze, hneval sa sám na seba: "Áno, som menej ako pes, pes by sa tak nezachoval!" Za jeden deň rozdal celý svoj majetok. DCÉRY HO VŠAK IBA VYUŽÍVALI. KEĎ BOL CITRÓN VYŽMÝKANÝ, KÔPKU Z NEHO POHODILI DCÉRY NA ROH ULICE. VYUŽÍVALI HO IBA PRE PENIAZE. BOL ZASLEPENÝ OTCOVSKOU LÁSKOU: "Obe dcéry ma milujú, len zaťovia ma nenávidia." Bol šťastný, keď mu Rastignac rozprával o jeho dcérach Keď zomieral, volal svoje dcéry. 283/284/285/286 str. "Človek musí umierať, aby poznal, čo sú to deti!" "Vy im dáte život, ony vám dajú smrť."

"Vy ich uvediete do života, ony vás z neho vyženú!" "Viem to už 10 rokov. Vše som si to hovorieval, ale netrú-som si to uveriť."
"Ľutujem, že nemám peniaze, keby som ich mal, boli by pri mne aj obe dcéry."Žiadal, aby ich priviedla polícia. Domáhal sa ich. "Venoval som im celý život a ony mi nevenujú ani hodinu!"
"Dcérine deti sa pomstia za mňa." Chytil Biachonove a Rastignacove vlasy a povedal: "Ach, anjeliky moje!" A zavrel oči. No ešte žil, ale nevnímal. Zomrel chudobný a opustený.

VAUQEROVÁ: 48 ročná vdova vycifrovaná v tylovom čepci, spod ktorého visí vrkoč falošných, zle pripevnených vlasov, kráča ťahajúc za sebou vyčaptané papuče. Jej ostaraná tučná tvár, z ktorej uprostred trčí nos ako zobák papagája, bucľaté rúč-ky.príliš plné a hompáľajúce poprsie.
Duševný opis:
Rada zvaľovala vinu na iných. Bola veľmi lakomá. Nemala rada otca Goriota a p. Michonneauovú. Bola veľmi pokrytecká. Keď otec Goriot zomrel, zobrala z jeho krku zlatý medailónik s vlasmi svojich dcér, so slovami: "Veď je zlatý, škoda by ho bola!".
Keď bolo treba otcovi Goriotovi nové návlečky, pripomenula Eugenovi, že jej dlžný ešte 40 frankov. Dala mu ich až keď zaplatil. Sylvii však povedala: "Dajte mu tie prešité. Veď je to pre mŕtveho ešte stále dobré.".
Príklad: "Ten starý žgrloš!"; "Vy tých dcér máte asi za tri tucty!"; "Choď si, želám Ti, aby si zdochol ako pes!"; "Tak čo, vari sa Vám ten chlebík nevidí?";

EUGÉNE de RASTIGNAC: chudobný študent práva, rodina biedila, aby mu mohla poslať 200 FR na rok. Mal dve sestry a dvoch mladších bratov. Mal črty juhofrancúza, bielu pleť, čierne vlasy a belavé oči. Jeho správanie, spôsoby, zvyčajné držania tela, prezrádzali synčeka zo šľachtickej rodiny, v ktorej už prvá výchova sa zakladala na tradícii dobrého vkusu. Bol šľachetný: "Verím, že budem po celý život čestným človekom.