Román je skľučujúcim príbehom ľudskej bezcitnosti.
Dráma sa začína v roku 1819, v penzióne pani Vauqerovej (rodenej de Conflans).
PENZIÓN: nachádza sa v ulici Neue-Siante-Genéviéve, medzi lat. štvrťou a predmestím Saint Marcel (štvrť prevažne mestskej chudoby), na dolnom konci, Novej ulice a ulice Sv. Genovévy.

OPIS: Dlažba pri penzióne je suchá, ulica strmá, hrmot povozu sa tu stáva udalosťou, domy sú chmúrne, múriská pripomínajú väznicu.
HLAVNÉ POSTAVY
Otec GORIOT: Bol najstarším obyvateľom penziónu. Po výdaji svojich dcér ešte päť rokov obchodoval, no potom na naliehanie svojich dcér prestal. Žil tu od roku 1813. Mal vyše 62 rokov. Bol vynikajúcim a veľmi predvídavým obchodníkom - cestovinárom.
Keď do penziónu prišiel, mal so sebou ešte 15 párov bielych košieľ s ihlicou s diamantom. Staral sa o seba. Vlasy mu každé ráno chodil pudrovať holič z Technickej vysokej školy. K jeho bohatstvu patril aj drahý strieborný riad spolu so striebornou šálkou, ktorú mu darovala jeho nebohá manželka a ktorú musel neskôr predať, aby mohol peniaze dať svojim dcéram. Vauquerová mu jeho majetok závidela a kula svoje plány. Chcela, aby sa za ňu vydal. No on sa o ňu nezaujímal. Znenávidela ho a začala ho ohovárať. Pôvodne býval na treťom poschodí, no kvôli peniazom a vysokému nájomnému sa musel presťahovať na druhé poschodie. Niekoľko krát ho navštívi-la vyobliekaná dcéra. ŽIL IBA PRE SVOJE DCÉRY. MAL ICH NADOVŠETKO RÁD. Keď mu konkurujúci obchodník povedal, že jeho dcéru Delphinu zrazil koč, okamžite odišiel domov, no dcére nič nebolo. TRI DNI SA LIEČIL Z PREĽAKNUTIA. Bol odborníkom vo svojom remesle:
60/61 str. "Naopak madame, ie upečený z étamperskei múky prvej akosti, poznám to podľa chuti a belosti.". Nie každý ho však mal rád. Keď ovoňal chleba, začali si z jeho nosa robiť srandu a každý sa smial. Nezaujímal sa o nič iné ako o svoje dcéry. Keď polícia odviedla Vautrína a Rastignac mu hovoril, čo sa tu stalo, vôbec ho to nezaujímalo: "No dobre, ale čo vás po tom, večeriam s dcérou u vás!".
NEBOL SKÚPY: "Kočišovi dal 10 FR len preto, aby bol u svojej dcéry skôr.
OBETOVAL AJ POSLEDNÝ GROŠ, LEN ABY DCÉRAM POMOHOL. TRPEL, KEĎ MALI JEHO DCÉRY PROBLÉMY: "OTCOVIA MUSIA VŽDY DÁVAŤ, ABY BOLI ŠŤASTNÝ."

BOL KRISTOM OTCOVSTVA. SRDCE MU PUKALO, KEĎ OBJÍMAL SVOJU DCÉRU. PRI DCÉRE SA SPRÁVAL AKO POCHABÝ MILENEC. BOZKÁVAL JU, MAZNAL, OTIERAL SVOJU HLAVU O JEJ ŠATY. BOL ŠŤASTNÝ, KEĎ SA JEHO DETI MALI DOBRE.