Zaujímavosťou je predslov k románu, ktorý je autorovým najdlhším teoretickým prejavom. Inokedy reagoval na kritiky len jednou maximálne dvoma stranami. Dej kulminuje v siedmej kapitole. Rámcujúce sú prvá a deviata kapitola.

Tektonika: Celé dielo je postavené na kontrastnom princípe, napr. hlavné postavy: „Jean, svetlovlasý, tak ako bol brat počerný, rovnako tichý, ao brat bol priečny, vyštudoval pokojne právo a zložil záverčné skúšky súčasne s Pierrovým doktorátom.“ (str. 23)

Stavebný moment: „Kolega z Paríža mi práve oznámil hlavnú klauzulu jeho (Maréchalovho) závetu, kotrým ustanovuje vášho syna, pána Jeana Rolanda, za svojho univerzálneho dediča.“ (Notár Lecanu, str. 37)
Anticipácia: „Áno, tá dievka si myslela, že Jean je Maréchalovým synom.“ (Pierre, str. 59)
Incipit: „- Anciáša ti! – skríkol zrazu otec Roland, ktorý už štvrť hodiny nahybne stál, uprene pozeral na vodu a chvíľami ľahučkým trhaním dvíhal udicu z mora.“ (str. 21 – prvá veta diela)
Introdukcia: „Pani Rolandová, driemajúca vzadu na lodi vedľa pani Rosémillyovej, ktorú pozvali na rybačku, sa zobuila a obrátila hlavu k manželovi.“ (str. 21)
Finále: „A pani Rolandová, celá bez seba, akoby zbavená zmyslov, vystrela za ňou (parníkom, na ktorom odchádzal Pierre) ramená a zazrela syna, svojho syna Pierra v čiapke s pásikmi, ako jej oboma rukami posiela bozky na rozlúčku.“ (str. 158)
Explicit: „Keď odchádzali z nábrežia na bulvár Františka I., obrátila sa žena ešte raz, aby naposledy pozrela na ďaleké more; ale videla už iba sivý obláčik dymu, taký ľahučký a tak ďaleko, že vyzeral ako hmla.“ (str. 159)

Makrokompozícia: V románe prevláda narácia, za ňou nasledujú ostatné prvky makrokompozície.
Narácia: „Potom sa vydali na cestu s lanetou na pleci a s košom na chrbte.“ (str. 104)
Opis: „V salóne na nábytku z hrubého zamatu boli vždy ochranné prikrývky. Na múroch vytapetovaných kvietkovaným papierom viseli štyri rytiny, ktoré kúpil prvý manžel, kapitán.“ (str. 141)
Charakteristika: „Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str.23)
Úvaha: „A čo na tom? Je to azda dôvod napodobňovať hlupákov? Ak sú moji krajania sprostí alebo nečestní, mám ja nasledovať ich príklad? Žena neklesne iba zato, že susedkay majú milencov.“ (Pierre, str. 93)

Mikrokompozícia: Prevahu má autorská reč pred rečou postáv. Časté sú vnútorné monológy (napr. realizovaný polopriamou rečou: „Čo si myslela, na čo narážala tými slovami?Iste v tom bolo niečo škodoradostné, niečo zlé, niečo hnusné.“ Pierre, str. 59).