odprevadí ju domov.
VIII. Pierre sa rozhodne uchádzať sa o miesto lekára na zaoceánskom parníku, Jean s matkou odchádzajú k pani Rosemillyovej dohodnúť sa o svadbe.
IX. Všetci sa idú rozlúčiť s Pierrom, ktorý dostal miesto na parníku. S matkou sa udobrí.

Citácie
Keďže som v celej práci uviedla, podľa mňa, veľké množstvo citácií, nepovažujem za potrebné uvádzať ešte ďalšie zvlášť. Preto spomeniem na záver len jednu:
„Život je zlý! Ak v ňom raz nájdeme trochu nehy a ak sa jej oddáme, previníme sa a neskoršiena ton draho doplatíme.“ (Louise, str. 140)
Vlastný názor
Hoci sa mi zozačiatku zdal Pierre a Jean nudný, po päťdesiatich stranách som nemohla od knihy odtrhnúť oči. Tento prekrásne vykreslený príbeh ma doslova chytil za srdce. Keby to nebolo povinné, asi by sa mi nikdy nedostal do rúk a preto som konečne pochopila, na čo je dobrá povinná literatúra.

Identifikačné údaje
Autor: Guy de Maupassant
Názov: Pierre a Jean
Druh, žáner: Epika, psychologický román
Rok vzniku: 1887
Vydal: Tatran, Bratislava 1980
Počet strán, rozsah: 137 strán,22 – 159

Použitá literatúra
1. Maupassant, G. de: Pierre a Jean. Bratislava, Tatran 1980.
























Autor
Guy de Maupassant sa narodil roku 1850 v kaštieli Miromesnil v Normandii do chudobnej, ale váženej šľachtickej rodiny, kde prežil detstvo, vyštudoval gymnázium a pracoval ako úradník na ministerstve. Manželstvo rodičov sa rozpadlo a mladý Maupassant sa od cudzích ľudí dozvedel, že nie je synom matkinho manžela. Meno svojho skutočného otca sa nikdy nedozvedel. Toto poznačilo celú jeho tvorbu, vo väčšine diel vystupuje nejaká postava, čo nemá otca Literárne úspechy mu dovolili osamostatniť sa a časom nadobudol taký majetok, že si mohol kúpiť vlastnú jachtu. Isté obdobie prežil v Paríži. Jeho učiteľom bol Flaubert, rodinný priateľ, dokonca jeden „kandidátov“ na otca. Po jeho smrti sa spisovateľ zbavil akéhokoľvek vedenia.
Maupassant sa nevedel vyrovnať s dobou a spoločnosťou v ktorej sa ocitol a tak sa uzatváral do seba. Vyjadrenie pocitov považoval za poníženie. Kritici ho nechápali, kvôli veľkej literárnej plodnosti mal aj veľa neprajníkov a často sa na jeho hlavu sypalo množstvo posmeškov (napr. že „plodí novely ako hruška hrušky“). Naozaj to, že vytvoril veľa diel sa podpísalo na tom, že kvalita viac ako polovice z nich bola len slabým priemerom.