158)
Explicit: „Keď odchádzali z nábrežia na bulvár Františka I., obrátila sa žena ešte raz, aby naposledy pozrela na ďaleké more; ale videla už iba sivý obláčik dymu, taký ľahučký a tak ďaleko, že vyzeral ako hmla.“ (str. 159)

Makrokompozícia: V románe prevláda narácia, za ňou nasledujú ostatné prvky makrokompozície.
Narácia: „Potom sa vydali na cestu s lanetou na pleci a s košom na chrbte.“ (str. 104)
Opis: „V salóne na nábytku z hrubého zamatu boli vždy ochranné prikrývky. Na múroch vytapetovaných kvietkovaným papierom viseli štyri rytiny, ktoré kúpil prvý manžel, kapitán.“ (str. 141)
Charakteristika: „Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str.23)
Úvaha: „A čo na tom? Je to azda dôvod napodobňovať hlupákov? Ak sú moji krajania sprostí alebo nečestní, mám ja nasledovať ich príklad? Žena neklesne iba zato, že susedkay majú milencov.“ (Pierre, str. 93)

Mikrokompozícia: Prevahu má autorská reč pred rečou postáv. Časté sú vnútorné monológy (napr. realizovaný polopriamou rečou: „Čo si myslela, na čo narážala tými slovami?Iste v tom bolo niečo škodoradostné, niečo zlé, niečo hnusné.“ Pierre, str. 59). Priama reč („ – Čo tým chceš povedať?“ Pierre, str. 58) je väčšinou realizovaná v dialógoch, ale vyskytujú sa aj dlhšie monológy. Z ostatných prostriedkov: nepriama reč („...vravel si, že kto čaká, má čas rozmýšľať.“ Jean, str. 105), nevlastná priama reč ( „...a vravel si: ,Je možné, že si niekto myslí niečo také?’“ Pierre, str. 59).

Charakteristika postáv
Narozdiel od iných realistických autorov, Maupassant nepotrebuje veľa postáv na dostatočné vykreslenie príbehu a celkového obrazu spoločnosti.

Pierre Roland – starší syn Rolandovcov, lekár, „tridsaťročný chlap s čiernymi krátkymi bokombradami, aké nosia úradníci, bez fúzov a bez brady. . . starší o päť rokov od Jeana, cítil sa po matúre povolaný pre rôzne povolania, vyskúšal ich rad-radom asi poltucet, a hoci sa mu každé chytro sprotivilo, hneď sa vždy oduševnil za iné. Nakoniec ho privábilo lekárstvo a chytil sa do práce s takým zápalom, že spravil doktorské skúšky po dosť krátkom štúdiu, lebo dostal od ministra časové úľavy. Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str. 22 a 23) Pierre vždy potreboval víťaziť a mať pravdu, dokázať, že je najlepší.
Jean Roland – mladší syn Rolandovcov, právnik, „vysoký, svetlovlasý chlapec s dlhou bradou, oveľa mladší od brata,. . . svetlovlasý, tak ako bol brat počerný, rovnako tichý, ako brat bol prchký, rovnako mierny, ako brat bol priečny, vyštudoval pokojne právo a zložil záverečné skúšky súčasne s pierrovým doktorátom.“ (str.