22 a 23) Jean bol tichý, hádkam s bratom sa skôr vyhýbal,ale takisto nedal sebou manipulovať, mal veľmi vrúcny vzťah k matke.
Louise Rolandová – matka Pierra a Jeana, je typom ženy vtedajšej doby, nešťastná, prinútená spoločnosťou žiť v manželstve s nemilovaným mužom, „Jej gaštanové vlasy ešte len začínali šedivieť. mala pokojnú, rozumnú tvár, šťastnú a dobrú, ktorá sa páčila. poznala cenu peňazí, ako vravel jej syn Pierre, to jej však nebránilo ľúbiť čaro ssnov. Rada čítala romány i verše, nie pre ich umeleckú hodnotu, ale pre clivú a nežnú snivosť, ktorú v nej vzbudzovali. Jediný verš, zavše banálny, zavše zlý, v nej rozochvel strunku, ako vravievala, a dodával jej pocit tajomnej, temer splnenje túžby. Obľubovala tie ľahučké pohnutia, lebo jej trocha rozvírili dušu, usporiadanú ako pokladničný denník. . . . Ona neznášala hurhaj, výstupy, zbytočné vysvetľovanie. Vždy ustúpila a nikdy o nič neprosila;...“ (str. 28)
Gérôme Roland – manžel Louise, bývalý parížsky zlatník, ktorý odišiel do Le Havru, aby sa mohol venovať svojej vášni – moru, takisto je typom vtedajšieho muža zo strednej vrstvy, buržoázie, ktorú Maupassant odsudzuje, čo vidieť na Gérômovej charakteristike: „Manžel nebol zlý, no zavše grobianil, ako grobiania bez hnevu a bez nenávisti domáci tyrani, ktorým rozkazovať znamená nadávať. (str. 28) ...na jeho mrzkosť, na jeho sprostosť, na jeho ťažkopádneho ducha, na jeho nevzhľadný výzor. Áno vulgárnosť toho človeka ...“ (str. 140)
Ďalšie postavy: pani Rosémillyová – rodinná priateľka, neskôr Jeanova snúbenica, Marowsko – lekárnik, priateľ Pierra, Lecanu – notár, Beausire – námorník, priateľ Gérôma, veľmi dôležitou postavou je Maréchal, parížsky priateľ Rolandovcov, ktorý však nevystupuje, lebo celý príbeh sa začína odvýjať jeho smrťou.

Dej
I. Po rybačke Rolandovcov s pani Rosémillyovou a kapitánom Beausirom prichádza k nim notár so správou, že Jean zdedil značný majetok po Maréchalovi, ktorého si synovia pamätajú len matne. II. Pierre odchádza po večeri z domu sa prejsť do prístavu. Žiarli na brata, hoci si to nechce pripustiť a kladie si otázku, prečo majetok dostal len brat, hoci Pierra videl vyrastať a po Jeanovom narpdení viac-menej prerušil kontakty s Rolandovcami. V prístave stretáva brata. Snaží sa nedať najavo svoje pocity a bratovi poblahoželá k dedičstvo. Radšej však odchádza rýchlo preč. Ide za Marowskom, ktorý mu povie, že s tým budú len problémy. Pierre sa vracia domov.
III. Jean ráno odchádza s matkou do mesta, pierre sa rozhodne konečne nadobudnúť majetok a tak sa vyberá hľadať si podnájom. Keď koneečne natrafí na taký, čo by sa mu pozdával, zastaví sa v krčme, kde mu čašníčka nasadí chrobáka do hlavy, či nie je Jean Maréchalovým synom. Večer sa u Rolandovcov koná oslava Jeanovho dedičstva.
IV.