Guy de Maupassant Pierre a Jean

Obsah
Autor 3
Charakteristika doby a diela 3
Anotácia 3
Tematický plán 4
Jazykový plán 4
Kompozičný plán 5
Charakteristika postáv 6
Dej 7
Citácie 8
Vlastný názor 9


Autor
Guy de Maupassant sa narodil roku 1850 v kaštieli Miromesnil v Normandii do chudobnej, ale váženej šľachtickej rodiny, kde prežil detstvo, vyštudoval gymnázium a pracoval ako úradník na ministerstve. Manželstvo rodičov sa rozpadlo a mladý Maupassant sa od cudzích ľudí dozvedel, že nie je synom matkinho manžela. Meno svojho skutočného otca sa nikdy nedozvedel. Toto poznačilo celú jeho tvorbu, vo väčšine diel vystupuje nejaká postava, čo nemá otca Literárne úspechy mu dovolili osamostatniť sa a časom nadobudol taký majetok, že si mohol kúpiť vlastnú jachtu. Isté obdobie prežil v Paríži. Jeho učiteľom bol Flaubert, rodinný priateľ, dokonca jeden „kandidátov“ na otca. Po jeho smrti sa spisovateľ zbavil akéhokoľvek vedenia.
Maupassant sa nevedel vyrovnať s dobou a spoločnosťou v ktorej sa ocitol a tak sa uzatváral do seba. Vyjadrenie pocitov považoval za poníženie. Kritici ho nechápali, kvôli veľkej literárnej plodnosti mal aj veľa neprajníkov a často sa na jeho hlavu sypalo množstvo posmeškov (napr. že „plodí novely ako hruška hrušky“). Naozaj to, že vytvoril veľa diel sa podpísalo na tom, že kvalita viac ako polovice z nich bola len slabým priemerom. Hoci ho najviac preslávili romány (Život, Mont Oriol, Silné ako smrť, Miláčik, Pierre a Jean, Naše Srdce a nedokončený Anjel Pána), práve tento žáner nenávidel. No aby sa uživil, musel písať to, čo sa páčilo publiku. V románoch, ktorých časové obdobie väčšinou nepresahuje týždeň až štrnásť dní, často spojil niekoľko svojich poviedok.
Jeho psychická nevyrovnanosť sa prejavila na sklonku života. V auguste 1891 napísal priateľovi: „Ak nedopíšem Anjel Pána do troch mesiacov, zabijem sa.“ román však ostal torzom, 31. 12. 1891 sa Maupassant skutočne pokúsil o samovraždu a v januári 1892 ho izolovali v súkromnom sanatóriu, kde žil ešte 18 mesiacov. Jasná myseľ sa mu už nevrátila.

Charakteristika doby a diela
Pierre a Jean je jediným psychologickým románom maupassanta a je výnimočný vo viacerých veciach – napr. že autor nečerpá z vlastných zážitkov tak, ako v ostatných dielach. Ako román je to typické dielo realizmu, v ktorom autori sa snažili podať čitateľovi objektívny obraqz o svete a spoločnosti.

Anotácia
Jeanovi Rolandovi odkáže neznámy rodinný priateľ majetok.

Jeho starší brat Pierre žiarli a začína pátrať po dôvode tohto skutku. Zisťuje, že Jean je synom tohto muža a ich matky. Zatiaľ čo on ňou začne opovrhovať, mladší brat má s matkou stále lepší a lepší vzťah. Pierre nakoniec opúšťa rodinu aj rodné mesto ako lekár na zaoceánskom parníku.

Tematický plán
Téma: Vzťahy v rodine Rolandovcov a skúška ich pevnosti
Idea: Autor poukazuje na to, ako môže zdanlivo nevinná vec ovplyvniť celý ďalší život a že ľudia sú silne obmädzovaní spoločnosťou.

Individuálny konflikt: „Odkedy podedil, Jean sa denne spytoval sám seba, či si ju vezme, alebo nie. Zakaždým, keď ju videl, cítil sa rozhodnutý urobiť ju svojou ženou, no len čo bol sám, vravel si, že kto čaká, má čas rozmýšľať.“ (str. 105)

Interpersonálny konflikt: „-Mamička. . . mamička. . . mamička. . .
A ona vravela, usilujúc sa vymaniť z jeho objatia:
-Nie, nie. Už ti nie som viac matkou, nie som ti ničím ani tebe ani
nikomu inému, ničím, ničím!“ (str. 125)

Chronotop: Dej sa odohráva vo francúzskom prístavnom meste Le Havre v období, kedy dielo vzniklo počas niekoľkých týždňov.

Jazykový plán
Autor sa nepokúša ani používať veľké množstvo umeleckých prostriedkov, ani ich zámerne neobmädzuje. Na niektorých miestach je ich viac, na iných menej. presne vie, ktorá časť potrebuje pôsobiť vďaka prosriedkom emotívnejšie a v ktorej by to pôsobilo rušivo.

Epiteton: „nežne poškuľoval“ (str. 65); „strašný a hlboký žiaľ “ (str. 101); „v trblietavej vode“ (str. 108)
Metafora: „.. strašlivo cítim ťarchu života.“ (str. 99)
Personifikácia: „A zdalo sa jej, akoby polovica jej srdca odchádzala spolu s ním.“ (str. 159)
Hovorové výrazy: „Ale ba !“ (str. 159)
Prirovnanie: „Bola bledá, biela ako stena ...“ (str. 125); „Parník sa naozaj zmenšoval každou sekundou, akoby sa rozplýval v oceáne.“ (str. 158)
Kumulácia: „...je to vysoký úsek, rozrytý, členitý, nádherný,...“ (str. 32)
Laudatíva: „...mamka, mamička ...“ (str. 124)
Pejoratíva: „Neokrôchanec!“ (str. 98)
Augmentatíva: „...že strašlivo cítim ťarchu života.“ (str. 99); „...paluby obrovského parníka...“ (str. 141)
Rečnícke zvolanie: „Úbohý chlapec!“ (str. 140)
Rečnícka otázka: „A či je to možné ?“ (str. 140)
Epizeuxa: „Mamička, mamička ...“ (str. 124); „...ničím, ničím !“ (str. 125); „Pierre. . . Pierre. . . Pierre. . .“ (str. 121)

Kompozičný plán
Architektonika: Dielo sa skladá z deviatich kapitol.

Zaujímavosťou je predslov k románu, ktorý je autorovým najdlhším teoretickým prejavom. Inokedy reagoval na kritiky len jednou maximálne dvoma stranami. Dej kulminuje v siedmej kapitole. Rámcujúce sú prvá a deviata kapitola.

Tektonika: Celé dielo je postavené na kontrastnom princípe, napr. hlavné postavy: „Jean, svetlovlasý, tak ako bol brat počerný, rovnako tichý, ao brat bol priečny, vyštudoval pokojne právo a zložil záverčné skúšky súčasne s Pierrovým doktorátom.“ (str. 23)

Stavebný moment: „Kolega z Paríža mi práve oznámil hlavnú klauzulu jeho (Maréchalovho) závetu, kotrým ustanovuje vášho syna, pána Jeana Rolanda, za svojho univerzálneho dediča.“ (Notár Lecanu, str. 37)
Anticipácia: „Áno, tá dievka si myslela, že Jean je Maréchalovým synom.“ (Pierre, str. 59)
Incipit: „- Anciáša ti! – skríkol zrazu otec Roland, ktorý už štvrť hodiny nahybne stál, uprene pozeral na vodu a chvíľami ľahučkým trhaním dvíhal udicu z mora.“ (str. 21 – prvá veta diela)
Introdukcia: „Pani Rolandová, driemajúca vzadu na lodi vedľa pani Rosémillyovej, ktorú pozvali na rybačku, sa zobuila a obrátila hlavu k manželovi.“ (str. 21)
Finále: „A pani Rolandová, celá bez seba, akoby zbavená zmyslov, vystrela za ňou (parníkom, na ktorom odchádzal Pierre) ramená a zazrela syna, svojho syna Pierra v čiapke s pásikmi, ako jej oboma rukami posiela bozky na rozlúčku.“ (str. 158)
Explicit: „Keď odchádzali z nábrežia na bulvár Františka I., obrátila sa žena ešte raz, aby naposledy pozrela na ďaleké more; ale videla už iba sivý obláčik dymu, taký ľahučký a tak ďaleko, že vyzeral ako hmla.“ (str. 159)

Makrokompozícia: V románe prevláda narácia, za ňou nasledujú ostatné prvky makrokompozície.
Narácia: „Potom sa vydali na cestu s lanetou na pleci a s košom na chrbte.“ (str. 104)
Opis: „V salóne na nábytku z hrubého zamatu boli vždy ochranné prikrývky. Na múroch vytapetovaných kvietkovaným papierom viseli štyri rytiny, ktoré kúpil prvý manžel, kapitán.“ (str. 141)
Charakteristika: „Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str.23)
Úvaha: „A čo na tom? Je to azda dôvod napodobňovať hlupákov? Ak sú moji krajania sprostí alebo nečestní, mám ja nasledovať ich príklad? Žena neklesne iba zato, že susedkay majú milencov.“ (Pierre, str. 93)

Mikrokompozícia: Prevahu má autorská reč pred rečou postáv. Časté sú vnútorné monológy (napr. realizovaný polopriamou rečou: „Čo si myslela, na čo narážala tými slovami?Iste v tom bolo niečo škodoradostné, niečo zlé, niečo hnusné.“ Pierre, str. 59).

Priama reč („ – Čo tým chceš povedať?“ Pierre, str. 58) je väčšinou realizovaná v dialógoch, ale vyskytujú sa aj dlhšie monológy. Z ostatných prostriedkov: nepriama reč („...vravel si, že kto čaká, má čas rozmýšľať.“ Jean, str. 105), nevlastná priama reč ( „...a vravel si: ,Je možné, že si niekto myslí niečo také?’“ Pierre, str. 59).

Charakteristika postáv
Narozdiel od iných realistických autorov, Maupassant nepotrebuje veľa postáv na dostatočné vykreslenie príbehu a celkového obrazu spoločnosti.

Pierre Roland – starší syn Rolandovcov, lekár, „tridsaťročný chlap s čiernymi krátkymi bokombradami, aké nosia úradníci, bez fúzov a bez brady. . . starší o päť rokov od Jeana, cítil sa po matúre povolaný pre rôzne povolania, vyskúšal ich rad-radom asi poltucet, a hoci sa mu každé chytro sprotivilo, hneď sa vždy oduševnil za iné. Nakoniec ho privábilo lekárstvo a chytil sa do práce s takým zápalom, že spravil doktorské skúšky po dosť krátkom štúdiu, lebo dostal od ministra časové úľavy. Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str. 22 a 23) Pierre vždy potreboval víťaziť a mať pravdu, dokázať, že je najlepší.
Jean Roland – mladší syn Rolandovcov, právnik, „vysoký, svetlovlasý chlapec s dlhou bradou, oveľa mladší od brata,. . . svetlovlasý, tak ako bol brat počerný, rovnako tichý, ako brat bol prchký, rovnako mierny, ako brat bol priečny, vyštudoval pokojne právo a zložil záverečné skúšky súčasne s pierrovým doktorátom.“ (str. 22 a 23) Jean bol tichý, hádkam s bratom sa skôr vyhýbal,ale takisto nedal sebou manipulovať, mal veľmi vrúcny vzťah k matke.
Louise Rolandová – matka Pierra a Jeana, je typom ženy vtedajšej doby, nešťastná, prinútená spoločnosťou žiť v manželstve s nemilovaným mužom, „Jej gaštanové vlasy ešte len začínali šedivieť. mala pokojnú, rozumnú tvár, šťastnú a dobrú, ktorá sa páčila. poznala cenu peňazí, ako vravel jej syn Pierre, to jej však nebránilo ľúbiť čaro ssnov. Rada čítala romány i verše, nie pre ich umeleckú hodnotu, ale pre clivú a nežnú snivosť, ktorú v nej vzbudzovali. Jediný verš, zavše banálny, zavše zlý, v nej rozochvel strunku, ako vravievala, a dodával jej pocit tajomnej, temer splnenje túžby. Obľubovala tie ľahučké pohnutia, lebo jej trocha rozvírili dušu, usporiadanú ako pokladničný denník. . . . Ona neznášala hurhaj, výstupy, zbytočné vysvetľovanie. Vždy ustúpila a nikdy o nič neprosila;...“ (str.

28)
Gérôme Roland – manžel Louise, bývalý parížsky zlatník, ktorý odišiel do Le Havru, aby sa mohol venovať svojej vášni – moru, takisto je typom vtedajšieho muža zo strednej vrstvy, buržoázie, ktorú Maupassant odsudzuje, čo vidieť na Gérômovej charakteristike: „Manžel nebol zlý, no zavše grobianil, ako grobiania bez hnevu a bez nenávisti domáci tyrani, ktorým rozkazovať znamená nadávať. (str. 28) ...na jeho mrzkosť, na jeho sprostosť, na jeho ťažkopádneho ducha, na jeho nevzhľadný výzor. Áno vulgárnosť toho človeka ...“ (str. 140)
Ďalšie postavy: pani Rosémillyová – rodinná priateľka, neskôr Jeanova snúbenica, Marowsko – lekárnik, priateľ Pierra, Lecanu – notár, Beausire – námorník, priateľ Gérôma, veľmi dôležitou postavou je Maréchal, parížsky priateľ Rolandovcov, ktorý však nevystupuje, lebo celý príbeh sa začína odvýjať jeho smrťou.

Dej
I. Po rybačke Rolandovcov s pani Rosémillyovou a kapitánom Beausirom prichádza k nim notár so správou, že Jean zdedil značný majetok po Maréchalovi, ktorého si synovia pamätajú len matne. II. Pierre odchádza po večeri z domu sa prejsť do prístavu. Žiarli na brata, hoci si to nechce pripustiť a kladie si otázku, prečo majetok dostal len brat, hoci Pierra videl vyrastať a po Jeanovom narpdení viac-menej prerušil kontakty s Rolandovcami. V prístave stretáva brata. Snaží sa nedať najavo svoje pocity a bratovi poblahoželá k dedičstvo. Radšej však odchádza rýchlo preč. Ide za Marowskom, ktorý mu povie, že s tým budú len problémy. Pierre sa vracia domov.
III. Jean ráno odchádza s matkou do mesta, pierre sa rozhodne konečne nadobudnúť majetok a tak sa vyberá hľadať si podnájom. Keď koneečne natrafí na taký, čo by sa mu pozdával, zastaví sa v krčme, kde mu čašníčka nasadí chrobáka do hlavy, či nie je Jean Maréchalovým synom. Večer sa u Rolandovcov koná oslava Jeanovho dedičstva.
IV. Pierre ide s priateľom na deň preč a keď sa vráti domov, pri večeri sa dozvie, že matka so Jeanom prenajali byt, ktorý si vyhliadol Pierre. Stále viac a viac sa pýta rodičov na Maréchala a samému sa mu vynárajú spomienky na neho. myšlienka, že Jean je jeho synom, ho čím ďalej tým viac zožiera.
V. Pierre ráno pred odchodom do Trouville s priateľmi navštívi matku v jej izbe a spytuje sa na maréchalov portrét. vycíti, že je nervózna a chce mu niečo zatajiť. Dúfa, že sa mýli, ale už je skoro presvedčený o Maréchalovi a jeho matke.
VI. Pierre zámerne týra matku svojim podozrením, dokonca mu to robí radosť. matka je na pokraji nervového zrútenia. Pri výlete Jean flirtuje s pani Rosémillyovou, neskôr jej vyznáva lásku a požiada ju o ruku. Pierre zas vynervuje matku.
VII. Po návrate z výletu sa všetci idú pozrieť do Jeanovho bytu. Keď Beausire, Roland a pani Rosémillyová odídu a matka upratuje v kuchyni po oslave, Pierre v návale zlosti pri hádke bratovi povie o svojom podozrení. Keď ho Jean vyhodí, matka mu všetko prizná.

odprevadí ju domov.
VIII. Pierre sa rozhodne uchádzať sa o miesto lekára na zaoceánskom parníku, Jean s matkou odchádzajú k pani Rosemillyovej dohodnúť sa o svadbe.
IX. Všetci sa idú rozlúčiť s Pierrom, ktorý dostal miesto na parníku. S matkou sa udobrí.

Citácie
Keďže som v celej práci uviedla, podľa mňa, veľké množstvo citácií, nepovažujem za potrebné uvádzať ešte ďalšie zvlášť. Preto spomeniem na záver len jednu:
„Život je zlý! Ak v ňom raz nájdeme trochu nehy a ak sa jej oddáme, previníme sa a neskoršiena ton draho doplatíme.“ (Louise, str. 140)
Vlastný názor
Hoci sa mi zozačiatku zdal Pierre a Jean nudný, po päťdesiatich stranách som nemohla od knihy odtrhnúť oči. Tento prekrásne vykreslený príbeh ma doslova chytil za srdce. Keby to nebolo povinné, asi by sa mi nikdy nedostal do rúk a preto som konečne pochopila, na čo je dobrá povinná literatúra.

Identifikačné údaje
Autor: Guy de Maupassant
Názov: Pierre a Jean
Druh, žáner: Epika, psychologický román
Rok vzniku: 1887
Vydal: Tatran, Bratislava 1980
Počet strán, rozsah: 137 strán,22 – 159

Použitá literatúra
1. Maupassant, G. de: Pierre a Jean. Bratislava, Tatran 1980.
























Autor
Guy de Maupassant sa narodil roku 1850 v kaštieli Miromesnil v Normandii do chudobnej, ale váženej šľachtickej rodiny, kde prežil detstvo, vyštudoval gymnázium a pracoval ako úradník na ministerstve. Manželstvo rodičov sa rozpadlo a mladý Maupassant sa od cudzích ľudí dozvedel, že nie je synom matkinho manžela. Meno svojho skutočného otca sa nikdy nedozvedel. Toto poznačilo celú jeho tvorbu, vo väčšine diel vystupuje nejaká postava, čo nemá otca Literárne úspechy mu dovolili osamostatniť sa a časom nadobudol taký majetok, že si mohol kúpiť vlastnú jachtu. Isté obdobie prežil v Paríži. Jeho učiteľom bol Flaubert, rodinný priateľ, dokonca jeden „kandidátov“ na otca. Po jeho smrti sa spisovateľ zbavil akéhokoľvek vedenia.
Maupassant sa nevedel vyrovnať s dobou a spoločnosťou v ktorej sa ocitol a tak sa uzatváral do seba. Vyjadrenie pocitov považoval za poníženie. Kritici ho nechápali, kvôli veľkej literárnej plodnosti mal aj veľa neprajníkov a často sa na jeho hlavu sypalo množstvo posmeškov (napr. že „plodí novely ako hruška hrušky“). Naozaj to, že vytvoril veľa diel sa podpísalo na tom, že kvalita viac ako polovice z nich bola len slabým priemerom.

Hoci ho najviac preslávili romány (Život, Mont Oriol, Silné ako smrť, Miláčik, Pierre a Jean, Naše Srdce a nedokončený Anjel Pána), práve tento žáner nenávidel. No aby sa uživil, musel písať to, čo sa páčilo publiku. V románoch, ktorých časové obdobie väčšinou nepresahuje týždeň až štrnásť dní, často spojil niekoľko svojich poviedok.
Jeho psychická nevyrovnanosť sa prejavila na sklonku života. V auguste 1891 napísal priateľovi: „Ak nedopíšem Anjel Pána do troch mesiacov, zabijem sa.“ román však ostal torzom, 31. 12. 1891 sa Maupassant skutočne pokúsil o samovraždu a v januári 1892 ho izolovali v súkromnom sanatóriu, kde žil ešte 18 mesiacov. Jasná myseľ sa mu už nevrátila.

Charakteristika doby a diela
Pierre a Jean je jediným psychologickým románom maupassanta a je výnimočný vo viacerých veciach – napr. že autor nečerpá z vlastných zážitkov tak, ako v ostatných dielach. Ako román je to typické dielo realizmu, v ktorom autori sa snažili podať čitateľovi objektívny obraqz o svete a spoločnosti.

Anotácia
Jeanovi Rolandovi odkáže neznámy rodinný priateľ majetok. Jeho starší brat Pierre žiarli a začína pátrať po dôvode tohto skutku. Zisťuje, že Jean je synom tohto muža a ich matky. Zatiaľ čo on ňou začne opovrhovať, mladší brat má s matkou stále lepší a lepší vzťah. Pierre nakoniec opúšťa rodinu aj rodné mesto ako lekár na zaoceánskom parníku.

Tematický plán
Téma: Vzťahy v rodine Rolandovcov a skúška ich pevnosti
Idea: Autor poukazuje na to, ako môže zdanlivo nevinná vec ovplyvniť celý ďalší život a že ľudia sú silne obmädzovaní spoločnosťou.

Individuálny konflikt: „Odkedy podedil, Jean sa denne spytoval sám seba, či si ju vezme, alebo nie. Zakaždým, keď ju videl, cítil sa rozhodnutý urobiť ju svojou ženou, no len čo bol sám, vravel si, že kto čaká, má čas rozmýšľať.“ (str. 105)

Interpersonálny konflikt: „-Mamička. . . mamička. . . mamička. . .
A ona vravela, usilujúc sa vymaniť z jeho objatia:
-Nie, nie. Už ti nie som viac matkou, nie som ti ničím ani tebe ani
nikomu inému, ničím, ničím!“ (str. 125)

Chronotop: Dej sa odohráva vo francúzskom prístavnom meste Le Havre v období, kedy dielo vzniklo počas niekoľkých týždňov.

Jazykový plán
Autor sa nepokúša ani používať veľké množstvo umeleckých prostriedkov, ani ich zámerne neobmädzuje. Na niektorých miestach je ich viac, na iných menej. presne vie, ktorá časť potrebuje pôsobiť vďaka prosriedkom emotívnejšie a v ktorej by to pôsobilo rušivo.

Epiteton: „nežne poškuľoval“ (str. 65); „strašný a hlboký žiaľ “ (str.

101); „v trblietavej vode“ (str. 108)
Metafora: „.. strašlivo cítim ťarchu života.“ (str. 99)
Personifikácia: „A zdalo sa jej, akoby polovica jej srdca odchádzala spolu s ním.“ (str. 159)
Hovorové výrazy: „Ale ba !“ (str. 159)
Prirovnanie: „Bola bledá, biela ako stena ...“ (str. 125); „Parník sa naozaj zmenšoval každou sekundou, akoby sa rozplýval v oceáne.“ (str. 158)
Kumulácia: „...je to vysoký úsek, rozrytý, členitý, nádherný,...“ (str. 32)
Laudatíva: „...mamka, mamička ...“ (str. 124)
Pejoratíva: „Neokrôchanec!“ (str. 98)
Augmentatíva: „...že strašlivo cítim ťarchu života.“ (str. 99); „...paluby obrovského parníka...“ (str. 141)
Rečnícke zvolanie: „Úbohý chlapec!“ (str. 140)
Rečnícka otázka: „A či je to možné ?“ (str. 140)
Epizeuxa: „Mamička, mamička ...“ (str. 124); „...ničím, ničím !“ (str. 125); „Pierre. . . Pierre. . . Pierre. . .“ (str. 121)

Kompozičný plán
Architektonika: Dielo sa skladá z deviatich kapitol. Zaujímavosťou je predslov k románu, ktorý je autorovým najdlhším teoretickým prejavom. Inokedy reagoval na kritiky len jednou maximálne dvoma stranami. Dej kulminuje v siedmej kapitole. Rámcujúce sú prvá a deviata kapitola.

Tektonika: Celé dielo je postavené na kontrastnom princípe, napr. hlavné postavy: „Jean, svetlovlasý, tak ako bol brat počerný, rovnako tichý, ao brat bol priečny, vyštudoval pokojne právo a zložil záverčné skúšky súčasne s Pierrovým doktorátom.“ (str. 23)

Stavebný moment: „Kolega z Paríža mi práve oznámil hlavnú klauzulu jeho (Maréchalovho) závetu, kotrým ustanovuje vášho syna, pána Jeana Rolanda, za svojho univerzálneho dediča.“ (Notár Lecanu, str. 37)
Anticipácia: „Áno, tá dievka si myslela, že Jean je Maréchalovým synom.“ (Pierre, str. 59)
Incipit: „- Anciáša ti! – skríkol zrazu otec Roland, ktorý už štvrť hodiny nahybne stál, uprene pozeral na vodu a chvíľami ľahučkým trhaním dvíhal udicu z mora.“ (str. 21 – prvá veta diela)
Introdukcia: „Pani Rolandová, driemajúca vzadu na lodi vedľa pani Rosémillyovej, ktorú pozvali na rybačku, sa zobuila a obrátila hlavu k manželovi.“ (str. 21)
Finále: „A pani Rolandová, celá bez seba, akoby zbavená zmyslov, vystrela za ňou (parníkom, na ktorom odchádzal Pierre) ramená a zazrela syna, svojho syna Pierra v čiapke s pásikmi, ako jej oboma rukami posiela bozky na rozlúčku.“ (str.

158)
Explicit: „Keď odchádzali z nábrežia na bulvár Františka I., obrátila sa žena ešte raz, aby naposledy pozrela na ďaleké more; ale videla už iba sivý obláčik dymu, taký ľahučký a tak ďaleko, že vyzeral ako hmla.“ (str. 159)

Makrokompozícia: V románe prevláda narácia, za ňou nasledujú ostatné prvky makrokompozície.
Narácia: „Potom sa vydali na cestu s lanetou na pleci a s košom na chrbte.“ (str. 104)
Opis: „V salóne na nábytku z hrubého zamatu boli vždy ochranné prikrývky. Na múroch vytapetovaných kvietkovaným papierom viseli štyri rytiny, ktoré kúpil prvý manžel, kapitán.“ (str. 141)
Charakteristika: „Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str.23)
Úvaha: „A čo na tom? Je to azda dôvod napodobňovať hlupákov? Ak sú moji krajania sprostí alebo nečestní, mám ja nasledovať ich príklad? Žena neklesne iba zato, že susedkay majú milencov.“ (Pierre, str. 93)

Mikrokompozícia: Prevahu má autorská reč pred rečou postáv. Časté sú vnútorné monológy (napr. realizovaný polopriamou rečou: „Čo si myslela, na čo narážala tými slovami?Iste v tom bolo niečo škodoradostné, niečo zlé, niečo hnusné.“ Pierre, str. 59). Priama reč („ – Čo tým chceš povedať?“ Pierre, str. 58) je väčšinou realizovaná v dialógoch, ale vyskytujú sa aj dlhšie monológy. Z ostatných prostriedkov: nepriama reč („...vravel si, že kto čaká, má čas rozmýšľať.“ Jean, str. 105), nevlastná priama reč ( „...a vravel si: ,Je možné, že si niekto myslí niečo také?’“ Pierre, str. 59).

Charakteristika postáv
Narozdiel od iných realistických autorov, Maupassant nepotrebuje veľa postáv na dostatočné vykreslenie príbehu a celkového obrazu spoločnosti.

Pierre Roland – starší syn Rolandovcov, lekár, „tridsaťročný chlap s čiernymi krátkymi bokombradami, aké nosia úradníci, bez fúzov a bez brady. . . starší o päť rokov od Jeana, cítil sa po matúre povolaný pre rôzne povolania, vyskúšal ich rad-radom asi poltucet, a hoci sa mu každé chytro sprotivilo, hneď sa vždy oduševnil za iné. Nakoniec ho privábilo lekárstvo a chytil sa do práce s takým zápalom, že spravil doktorské skúšky po dosť krátkom štúdiu, lebo dostal od ministra časové úľavy. Bol zanietený, inteligentný, nestály a zaťatý, v hlave mal plno utópií a filozofických myšlienok.“ (str. 22 a 23) Pierre vždy potreboval víťaziť a mať pravdu, dokázať, že je najlepší.
Jean Roland – mladší syn Rolandovcov, právnik, „vysoký, svetlovlasý chlapec s dlhou bradou, oveľa mladší od brata,. . . svetlovlasý, tak ako bol brat počerný, rovnako tichý, ako brat bol prchký, rovnako mierny, ako brat bol priečny, vyštudoval pokojne právo a zložil záverečné skúšky súčasne s pierrovým doktorátom.“ (str.

22 a 23) Jean bol tichý, hádkam s bratom sa skôr vyhýbal,ale takisto nedal sebou manipulovať, mal veľmi vrúcny vzťah k matke.
Louise Rolandová – matka Pierra a Jeana, je typom ženy vtedajšej doby, nešťastná, prinútená spoločnosťou žiť v manželstve s nemilovaným mužom, „Jej gaštanové vlasy ešte len začínali šedivieť. mala pokojnú, rozumnú tvár, šťastnú a dobrú, ktorá sa páčila. poznala cenu peňazí, ako vravel jej syn Pierre, to jej však nebránilo ľúbiť čaro ssnov. Rada čítala romány i verše, nie pre ich umeleckú hodnotu, ale pre clivú a nežnú snivosť, ktorú v nej vzbudzovali. Jediný verš, zavše banálny, zavše zlý, v nej rozochvel strunku, ako vravievala, a dodával jej pocit tajomnej, temer splnenje túžby. Obľubovala tie ľahučké pohnutia, lebo jej trocha rozvírili dušu, usporiadanú ako pokladničný denník. . . . Ona neznášala hurhaj, výstupy, zbytočné vysvetľovanie. Vždy ustúpila a nikdy o nič neprosila;...“ (str. 28)
Gérôme Roland – manžel Louise, bývalý parížsky zlatník, ktorý odišiel do Le Havru, aby sa mohol venovať svojej vášni – moru, takisto je typom vtedajšieho muža zo strednej vrstvy, buržoázie, ktorú Maupassant odsudzuje, čo vidieť na Gérômovej charakteristike: „Manžel nebol zlý, no zavše grobianil, ako grobiania bez hnevu a bez nenávisti domáci tyrani, ktorým rozkazovať znamená nadávať. (str. 28) ...na jeho mrzkosť, na jeho sprostosť, na jeho ťažkopádneho ducha, na jeho nevzhľadný výzor. Áno vulgárnosť toho človeka ...“ (str. 140)
Ďalšie postavy: pani Rosémillyová – rodinná priateľka, neskôr Jeanova snúbenica, Marowsko – lekárnik, priateľ Pierra, Lecanu – notár, Beausire – námorník, priateľ Gérôma, veľmi dôležitou postavou je Maréchal, parížsky priateľ Rolandovcov, ktorý však nevystupuje, lebo celý príbeh sa začína odvýjať jeho smrťou.

Dej
I. Po rybačke Rolandovcov s pani Rosémillyovou a kapitánom Beausirom prichádza k nim notár so správou, že Jean zdedil značný majetok po Maréchalovi, ktorého si synovia pamätajú len matne. II. Pierre odchádza po večeri z domu sa prejsť do prístavu. Žiarli na brata, hoci si to nechce pripustiť a kladie si otázku, prečo majetok dostal len brat, hoci Pierra videl vyrastať a po Jeanovom narpdení viac-menej prerušil kontakty s Rolandovcami. V prístave stretáva brata. Snaží sa nedať najavo svoje pocity a bratovi poblahoželá k dedičstvo. Radšej však odchádza rýchlo preč. Ide za Marowskom, ktorý mu povie, že s tým budú len problémy. Pierre sa vracia domov.
III. Jean ráno odchádza s matkou do mesta, pierre sa rozhodne konečne nadobudnúť majetok a tak sa vyberá hľadať si podnájom. Keď koneečne natrafí na taký, čo by sa mu pozdával, zastaví sa v krčme, kde mu čašníčka nasadí chrobáka do hlavy, či nie je Jean Maréchalovým synom. Večer sa u Rolandovcov koná oslava Jeanovho dedičstva.
IV.

Pierre ide s priateľom na deň preč a keď sa vráti domov, pri večeri sa dozvie, že matka so Jeanom prenajali byt, ktorý si vyhliadol Pierre. Stále viac a viac sa pýta rodičov na Maréchala a samému sa mu vynárajú spomienky na neho. myšlienka, že Jean je jeho synom, ho čím ďalej tým viac zožiera.
V. Pierre ráno pred odchodom do Trouville s priateľmi navštívi matku v jej izbe a spytuje sa na maréchalov portrét. vycíti, že je nervózna a chce mu niečo zatajiť. Dúfa, že sa mýli, ale už je skoro presvedčený o Maréchalovi a jeho matke.
VI. Pierre zámerne týra matku svojim podozrením, dokonca mu to robí radosť. matka je na pokraji nervového zrútenia. Pri výlete Jean flirtuje s pani Rosémillyovou, neskôr jej vyznáva lásku a požiada ju o ruku. Pierre zas vynervuje matku.
VII. Po návrate z výletu sa všetci idú pozrieť do Jeanovho bytu. Keď Beausire, Roland a pani Rosémillyová odídu a matka upratuje v kuchyni po oslave, Pierre v návale zlosti pri hádke bratovi povie o svojom podozrení. Keď ho Jean vyhodí, matka mu všetko prizná. odprevadí ju domov.
VIII. Pierre sa rozhodne uchádzať sa o miesto lekára na zaoceánskom parníku, Jean s matkou odchádzajú k pani Rosemillyovej dohodnúť sa o svadbe.
IX. Všetci sa idú rozlúčiť s Pierrom, ktorý dostal miesto na parníku. S matkou sa udobrí.

Citácie
Keďže som v celej práci uviedla, podľa mňa, veľké množstvo citácií, nepovažujem za potrebné uvádzať ešte ďalšie zvlášť. Preto spomeniem na záver len jednu:
„Život je zlý! Ak v ňom raz nájdeme trochu nehy a ak sa jej oddáme, previníme sa a neskoršiena ton draho doplatíme.“ (Louise, str. 140)
Vlastný názor
Hoci sa mi zozačiatku zdal Pierre a Jean nudný, po päťdesiatich stranách som nemohla od knihy odtrhnúť oči. Tento prekrásne vykreslený príbeh ma doslova chytil za srdce. Keby to nebolo povinné, asi by sa mi nikdy nedostal do rúk a preto som konečne pochopila, na čo je dobrá povinná literatúra.

Identifikačné údaje
Autor: Guy de Maupassant
Názov: Pierre a Jean
Druh, žáner: Epika, psychologický román
Rok vzniku: 1887
Vydal: Tatran, Bratislava 1980
Počet strán, rozsah: 137 strán,22 – 159.

Zdroje:

1. Maupassant, G. de: Pierre a Jean. Bratislava, Tatran 1980. -