Margita Figuli Tri gaštanové kone

Margita Figuli sa narodila roku 1909 vo Vyšnom Kubíne. Vyštudovala gymnázium v Dolnom Kubíne a obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Potom pracovala v Tatra banke v Bratislave, z ktorej musela, roku 1941, z politických dôvodov odísť. V literárnej tvorbe sa venovala písaniu prózy, ale i poézie. S prozaickou tvorbou sa jej podarilo preniknúť aj do najznámejších slovenských literárnych časopisov, najmä do Elánu, Slovenských pohľadov a Živeny.
Knižne debutovala dielom Uzlík tepla, ale za Figulin skutočný prienik do sveta literatúry sa pokladá zbierka desiatich noviel Pokušenie. Medzi jej ďalšie významné diela patrí 4-zväzkový historický román Babylon a autobiografická románová kronika Mladosť.
V novele Tri gaštanové kone sa stretáva dobro so zlom, láska s nenávisťou. Cieľom novely je ukázať, že zachovanie ľudských noriem a hodnôt i napriek nepriaznivým okolnostiam býva v živote odmenené. Hlavným predstaviteľom dobra „bielym princom“ sa stáva Peter, svoj život riadi podľa morálnych zásad, ktoré vychádzajú z kresťanskej etiky. Jeho vzťah k Magdaléne je čistý a úprimný. O ruku „vysnívanej princeznej“ sa usiluje čestnou cestou. Nemá ale bohatstvo, ktoré žiada od ženícha jej matka. Ako záruku môže poskytnúť len svoju čistú dušu, pracovitosť a nekonečnú lásku k Magdaléne. Nepriazeň jej rodičov neberie ako prehru. Rozhodne sa nevzdať a bojovať s osudom.
Peter prekoná aj pokušenie uniesť Magdalénu ďaleko od Oravy, kde sa dej novely odohráva, do krajiny, kde by mohli žiť šťastne až do smrti. Tvrdou prácou a svojou túžbou o naplnení svojho sna dokáže získať majetok, ktorý od neho požadovala rodina vyvolenej Magdalény. Tá bola medzičasom donútená vydať sa za surového gazdu Jana Zápotočného. Peter sa vracia do dediny, kde žije Magdaléna s manželom, podľa dohody na troch gaštanových koňoch.
Jano Zápotočný je hlavnou zápornou postavou novely. Je bezohľadným, sebeckým človekom, materialistom trpiacim komplexom menejcennosti, s neschopnosťou vyjadriť svoje city / protipól Petra/. K Magdaléne sa správa ako ku zvieraťu a jej nevôľu opätovať jeho city si vybíja na týraní zvierat, čo sa mu v konečnom dôsledku stane osudným. Na smrť vydesený týraný kôň v amoku ukončí jeho život. Magdaléne sa podarí zbaviť sa svojho utrpenia a odchádza spolu s Petrom do krajiny spoločného detstva.
Z analytickej stránky autorka v novele dojem bezprostrednosti podania a prežívania zobrazovanej skutočnosti.

Na zvýraznenie ľúbostného vzťahu Petra a Magdalény používa i odkazy k biblickým motívom. Folklórno- baladický nádych diela.