Do jedného z nich odišla i Pat. Jej stav sa alei napriek pobytu v sanatóriu začal zhoršovať. Robert s Kosterom neváhali a okamžite vyrazili na dlhú cestu. Lenz s nimi však už necestoval. Bol totiž zákerne zabitý, keď sa vracal z politickej schôdze. Pat nakoniec zomrela v náručí toho, ktorému naplnila srdce láskou a radosťou. Robert, ktorý veril v silu ich lásky, opäť stratil svoj svet. Nemal radšej zomrieť v zákope?

Remarqueove romány nekončia happyendom a hrdinovia neochádzajú za vidinou lepšej budúcnosti. Postavy nie sú vo svojom vnútri vôbec komplikované, problémy mladých ľudí napr. z obdobia romantizmu sú im cudzie. V jeho diele absentuje dokonalejšie psychologická prepracovanosť postáv, ktorých charakteristika je tézovitá a nie celkom presvedčivá.
Postavy románu Traja kamaráti vedia presne do akej spoločenskej vrstvy patria, nesnažia sa násilným spôsobom posunúť vyššie v spoločenskom rebríčku. Sú si vedomé skutočnosti, že každý človek raz umrie a nezáleží na tom či je bankár,riaditeľ podniku alebo len automechanik. Sú to obyčajní ľudia,ktorí v mladom veku prežili hrôzy prvej svetovej vojny, videli a na vlastnej koži pocítili silu biedy počas hospodárskej krízy .Život berú taký aký je. Len niekde v kútiku duše veria v lepšiu budúcnosť. Nepodriaďujú sa tomu ale svoj život sústreďujú na prítomnosť.
Napriek všetkým uvedeným faktom navodzujúcim pesimistickú atmosféru románu,nájdeme tu časti plné radosti zo života, túžby popasovať sa s ním a hľadaním jeho svetlých stránok.