Erich Maria Remarque Traja kamaráti

O autorovi
Vlastným menom Erich Paul Remark. Narodil sa v Osnabrucku, 22.júna 1898.Po vojne vystriedal množstvo zamestnaní /učtovník, obchodný cestujúci,učiteľ,organista,redaktor.../.V roku 1931 sa presťahoval do Švajčiarska a o šesť rokov neskôr odišiel do USA. Svetový úspech dosiahol svojím románom Na západe nič nové. Opisuje v ňom osudy skupiny nemeckých vojakov na západnom fronte počas prvej svetovej vojny.Voľným pokračovaním tohto diela sa stal román Cesta späť. Medzivojnové obdobie zachytil v dielach Víťazný oblúk, Čierny obelisk a Traja kamaráti. Noc v Lisabone zachytáva tragédiu utečencov snažiacich sa uniknúť pred nacizmom. Známe sú aj jeho diela Nebo nepozná obľúbencov a Tiene v raji. Remarque patril do skupiny spisovateľov ostro odsudzujúcich vojnu / do nej patril i napr: E. Hemingway/. Jeho dielo sa stalo svetoznámym vďaka humanistickému protivojnovému pátosu a vyhranennému zmyslu pre reálne zachytenie skutočnosti. Zomrel v Porto Ronco, 25.septembra 1970.

PRIATEĽSTVO,LÁSKA A ALKOHOL. Traja kamaráti, Robert Lokhamp, Otto Koster a Gotfried Lenz sú hlavné postavy rovnomenného románu, ktorý sa odohráva v čase medzi dvoma svetovými vojnami. Patrili k takzvanej “stratenej generácií“, ktorá bola vytiahnutá priamo zo školských lavíc, aby ďaleko od domova položila svoj život za “vlasť“. Viaceré z týchto „detí“ nezomreli okamžite, aj niekoľko dní ležali v území nikoho s ťažkými zraneniami. Kamaráti im nemohli pomôcť, lebo aj oni sami by sa stali obeťami... Tí, čo mali viac šťastia sa vrátili živí, no často im chýbala niektorá z končatín. Trom kamarátom a hŕstke ďalších sa podarilo vrátiť bez väčšej fyzickej straty, ale s obrovskou psychickou ujmou. Tragédia generácie pokračovala ďalej. V roku 1919 prišla revolúcia, o rok neskôr puč a nakoniec, v roku 1923, hospodárska kríza. Priateľstvo nadovšetko.
„Priateľstvo je to jediné dobré,čomu nás vojna naučila“, hovorí sa v románe.
Koster vlastnil malú dielňu, v ktorej zamestnával svojich kamarátov Roberta a Gottfrieda. Napriek tomu, že bol jediným vlastníkom,autodielňa sa volala Koster a spol. Peniaze, ktoré si zarobili opravou áut, nikdy nezostávali len v jednom vrecku. Spravodlivo si ich rozdeľovali a
v prípade, že jeden z nich peniaze minul neváhali si ich navzájom požičať. Žili zo dňa na deň a nepozerali ďaleko do budúcnosti.

Naplno si spoločne užívali života, ktorý ich často vháňal do situácií na hranici únosnosti.Priateľstvo ale nevzniklo len medzi ľuďmi,ale aj medzi nimi a vecou. Tou vecou bolo auto, ktoré volali Karol. Brali ho ako nemého člena rodiny. Bol pri všetkých ich radostiach a starostiach. Radi sa v ňom predvádzali, slúžil na dlhé večerné jazdy, keď „spomienky boli silnejšie ako alkohol“. V situáciach, keď na ňom závisel život nikdy nesklamal. Peniaze, ktoré získal Koster jeho predajom, nepoužil pre vlastnú potrebu. Nedokázal by Karla predať len tak, pre nič za nič. Venoval ich na záchranu života Robertovej priateľky. Tento čin sa stal autorovým dôkazom toho, kam je človek schopný zájsť, keď priateľ potrebuje podať pomocnú ruku.



Alkohol.
Tekutý priateľ pre dlhé večery. Pomáhal zabudnúť alebo aspoň zakryť smútok a bezradnosť z prežitého. Človek sa úplne poddál jeho omamnej schopnosti. Bol liekom na všetky choroby. V zákopoch pomáhal zabudnúť na smrť a po vojne pomáhal zabudnúť na všetko, čo bolo, je a bude. Bol tekutou stravou, chlapi sa nebáli sadnúť si za volant po fľaši rumu. Ich organizmus už bol proti takémuto množstvu alkoholu odolný a známky opilosti nebolo na nich vidieť. Bol ako signalizačené svetlo. Ak si niekto nevypil okamžite vedeli, že sa niečo s ich kamarátom deje. Remarque vo svojich dielach,tak priam pôsobí aj dojmom odborníka na alkohol. Jeho postavy nepijú šampanské, keď sa trápia a naopak nepijú lacné pálenky, keď oslavujú. Láska.
Robertova láska k Parícií Hollmanovej úplne zmenila jeho pohľad na život. Láska a priateľstvo boli v tých časoch jediné hodnoty, pre ktoré sa oplatilo žiť. Ich láska totiž nebola predstieraná. Jeden v druhom našli zmysel života a podľa toho sa aj riadili. Večer, keď sa Robertovi v mysli vynárali nepríjemné a bolestivé spomienky na prežité utrpenie , sa mal komu zdôveriť. Pat nebola len fľaša rumu, pri ktorej v minulosti zaháňal tieto myšlienky. Ona ho pozorne počúvala, chápala a ľutovala.Jej prítomnosť ho upokojovala a napĺňala pocitom, že ešte sú na svete dôvody, pre ktoré sa oplatí žiť. Po chvíľach spoločne strávenej radosti zo života, lásky a priateľstva, ukázal im osud aj svoju odvrátenú tvár.
Nedostatok potravín, len minimálna hygiena počas vojny, spôsobili, že choroba akou je tuberkulóza mohla nerušene prenikať do oslabeného ľudského organizmu. Aj Pat sa stala jednou z tisícok obetí tejto zákernej choroby., veď šanca na vyliečeniev tomto období bola mizivá a vyliečeného považovali skôr za zázrak. Na zimu odchádzali pacienti chorí na tuberkulózu do horských sanatórií, kde podstupovali rôzne ozdravné procedúry.

Do jedného z nich odišla i Pat. Jej stav sa alei napriek pobytu v sanatóriu začal zhoršovať. Robert s Kosterom neváhali a okamžite vyrazili na dlhú cestu. Lenz s nimi však už necestoval. Bol totiž zákerne zabitý, keď sa vracal z politickej schôdze. Pat nakoniec zomrela v náručí toho, ktorému naplnila srdce láskou a radosťou. Robert, ktorý veril v silu ich lásky, opäť stratil svoj svet. Nemal radšej zomrieť v zákope?

Remarqueove romány nekončia happyendom a hrdinovia neochádzajú za vidinou lepšej budúcnosti. Postavy nie sú vo svojom vnútri vôbec komplikované, problémy mladých ľudí napr. z obdobia romantizmu sú im cudzie. V jeho diele absentuje dokonalejšie psychologická prepracovanosť postáv, ktorých charakteristika je tézovitá a nie celkom presvedčivá.
Postavy románu Traja kamaráti vedia presne do akej spoločenskej vrstvy patria, nesnažia sa násilným spôsobom posunúť vyššie v spoločenskom rebríčku. Sú si vedomé skutočnosti, že každý človek raz umrie a nezáleží na tom či je bankár,riaditeľ podniku alebo len automechanik. Sú to obyčajní ľudia,ktorí v mladom veku prežili hrôzy prvej svetovej vojny, videli a na vlastnej koži pocítili silu biedy počas hospodárskej krízy .Život berú taký aký je. Len niekde v kútiku duše veria v lepšiu budúcnosť. Nepodriaďujú sa tomu ale svoj život sústreďujú na prítomnosť.
Napriek všetkým uvedeným faktom navodzujúcim pesimistickú atmosféru románu,nájdeme tu časti plné radosti zo života, túžby popasovať sa s ním a hľadaním jeho svetlých stránok.