O autorovi
Vlastným menom Erich Paul Remark. Narodil sa v Osnabrucku, 22.júna 1898.Po vojne vystriedal množstvo zamestnaní /učtovník, obchodný cestujúci,učiteľ,organista,redaktor.../.V roku 1931 sa presťahoval do Švajčiarska a o šesť rokov neskôr odišiel do USA. Svetový úspech dosiahol svojím románom Na západe nič nové. Opisuje v ňom osudy skupiny nemeckých vojakov na západnom fronte počas prvej svetovej vojny.Voľným pokračovaním tohto diela sa stal román Cesta späť. Medzivojnové obdobie zachytil v dielach Víťazný oblúk, Čierny obelisk a Traja kamaráti. Noc v Lisabone zachytáva tragédiu utečencov snažiacich sa uniknúť pred nacizmom. Známe sú aj jeho diela Nebo nepozná obľúbencov a Tiene v raji. Remarque patril do skupiny spisovateľov ostro odsudzujúcich vojnu / do nej patril i napr: E. Hemingway/. Jeho dielo sa stalo svetoznámym vďaka humanistickému protivojnovému pátosu a vyhranennému zmyslu pre reálne zachytenie skutočnosti. Zomrel v Porto Ronco, 25.septembra 1970.

PRIATEĽSTVO,LÁSKA A ALKOHOL. Traja kamaráti, Robert Lokhamp, Otto Koster a Gotfried Lenz sú hlavné postavy rovnomenného románu, ktorý sa odohráva v čase medzi dvoma svetovými vojnami. Patrili k takzvanej “stratenej generácií“, ktorá bola vytiahnutá priamo zo školských lavíc, aby ďaleko od domova položila svoj život za “vlasť“. Viaceré z týchto „detí“ nezomreli okamžite, aj niekoľko dní ležali v území nikoho s ťažkými zraneniami. Kamaráti im nemohli pomôcť, lebo aj oni sami by sa stali obeťami... Tí, čo mali viac šťastia sa vrátili živí, no často im chýbala niektorá z končatín. Trom kamarátom a hŕstke ďalších sa podarilo vrátiť bez väčšej fyzickej straty, ale s obrovskou psychickou ujmou. Tragédia generácie pokračovala ďalej. V roku 1919 prišla revolúcia, o rok neskôr puč a nakoniec, v roku 1923, hospodárska kríza. Priateľstvo nadovšetko.
„Priateľstvo je to jediné dobré,čomu nás vojna naučila“, hovorí sa v románe.
Koster vlastnil malú dielňu, v ktorej zamestnával svojich kamarátov Roberta a Gottfrieda. Napriek tomu, že bol jediným vlastníkom,autodielňa sa volala Koster a spol. Peniaze, ktoré si zarobili opravou áut, nikdy nezostávali len v jednom vrecku. Spravodlivo si ich rozdeľovali a
v prípade, že jeden z nich peniaze minul neváhali si ich navzájom požičať. Žili zo dňa na deň a nepozerali ďaleko do budúcnosti.