J.D.Salinger sa narodil roku 1919 v New Yorku, bojoval v druhej svetovej vojne. Vo svojich literárnych dielach má sklon k mysticizmu, zaoberá sa najmä problémami detí a mládeže. Jeho najznámejším dielom je práve román Kto chytá v žite, k ďalším patria : Deväť poviedok, Franny a Zooney, Zodvihnite vysoko povalový trám, tesári.
Hlavným hrdinom románu Kto chytá v žite je sedemnásťročný Holden Caulfield. V presne nešpecifikovanom sanatóriu / pravdepodobne psychiatrickom/ rozpráva čitateľom svoj príbeh, ktorý sa stal približne pred rokom. Je to príbeh o poznaní vlastného ja, o poznaní sveta a ľudí, ktorí nás obklopujú. Autor nám v rozmedzí troch predvianočných dní predstavuje plejádu postáv, ktoré sú typickými reprezentantmi jednotlivých vrstiev spoločnosti a stavia ich do kontrastov
/ prostitútka - mníška, snob - chudák, intelektuáli -hlupáci /.
Holdena vyhodia zo školy pre zlý prospech / nie je to prvá škola /. Škola pre neho neznamená veľa, nenávidí ju. Nenávidí tam všetko a všetkých. Svojich spolužiakov, ale nie len ich, považuje za “tajtrlíkov a idiotov”. Po príchode do New Yorku nastupuje dlhú cestu k sebapoznaniu a sebaurčeniu, cestu od nevinnosti k vedeniu, od smrti k životu. Snaží sa s niekým porozprávať o tom, čo sa stane v zime s labuťami z jazierka v parku, či sa o nich niekto postará alebo zamrznú.
U nikoho ale nenachádza porozumenie a ochotu aspoň sa pozastaviť nad týmto problémom. Je to malé prirovnanie k pyramíde, ktorej vrchol sa nám zdá príliš vysoko na to, aby sme si dali námahu sa naň dostať a pritom by stačilo stlačiť gombík na výťahu a pohodlne sa vyviesť. My sa ale staráme o spodné veľké poschodia a zatiaľ, čo opravujeme jednu stranu, druhá sa úplne pokazí. Autor sa snaží poukázať na to, že ak nie sme schopní postarať sa o malé veci ako sa môžeme starať o veci veľké. Téma života a smrti sa objavuje aj v Holdenových spomienkach na brata Alieho, ktorý zomrel na rakovinu. Alie pre neho predstavoval a predstavuje vzor veľkého brata ochraňujúceho menších. Z toho pravdepodobne pramení aj jeho sen chytať deti, hrajúce sa v žitnom poli, aby nespadli do strmého útesu za poľom. Dokazuje to aj vo vzťahu k sestre Phoebe. Bol by za ňu ochotný položiť život. Obdivuje jej “ochranný obal”, ktorý ju chráni pred krutým svetom reality. Zároveň si uvedomuje, že fiktívny pancier okolo nej sa bude stenšovať a raz bude úplne bez neho a záleží len na nej, koľko z neho dokázala vstrebať priamo do svojho vnútra.