Holden akoby niekde takéto čarovné vrecúško zabudol a aj preto vníma všetku tú pretvárku, falošnosť, povýšenectvo, amorálnosť, okolo seba. Z tejto situácie v minulosti existovali len dve východiská. Smrť ako vykúpenie zo sveta hriešnikov a viera v lepší život, posmrtné spasenie alebo život a vzbura proti svetu a jeho prioritám a zásadám. Z týchto dvoch možností nakoniec vychádza víťazne život. Predstava počmáraného náhrobného kameňa pripadá Holdenovi ako istá forma kapitulácie. Pochopí, že o svoju šancu sa treba pobiť. Vzdáva sa sna byť záchrancom v žitnom poli. Uvedomuje si, že by nezachránil všetky deti a keď už sa nakazí jeden, nakazia sa aj ďalší. Vyvolá to reťazovú reakciu. Niektoré z detí na dno priepasti dopadnú veľmi tvrdo, iné budú s padákmi na chrbte, ktoré dostali od rodičov pomaly krúžiť dolu, ďalšia skupinka sa pôjde pozrieť čo je tam za okrajom, začujú dáke zvuky, ale neskočia a štvrtá skupinka sa nebude ani obťažovať prísť k okraju. Každý bude mať zodpovednosť sám za seba a bude záležať len na ňom samom. Dôležitým faktorom prežitia je zmysel pre čierny humor a schopnosť pozerať na veci z nadhľadu.
Román sa nevyhýba ani téme lásky, ktorá je silne poznačená svetom okolo nej. Je silne materialisticky založená, čo dokazuje nielen prostitútka, pre ktorú je dávať lásku práca za peniaze, ale aj Sally Hayesová, ktorá nevie pochopiť predstavu Holdena o živote bez vzdelania a neistej pracovnej budúcnosti. Holden si myslí, že jediný, kto by ho mohol pochopiť, je jeho kamarátka z detstva Hanka Gallaagherová, pred ktorou nemal nikdy žiadne tajnosti a vždy si boli veľmi blízki. No v podvedomí ako keby sa bál jej zavolať a stretnúť sa s ňou. Neodhalí nikdy prečo jej nezavolá, no pravdepodobne má strach z toho, že by ho aj jediná osoba, mimo rodiny, zradila a nepochopila.
Román Kto chytá v žite zachytáva revoltu americkej mládeže proti konvenciám sveta dospelých. Autor používa hovorový, živý jazyk obohatený o veľké množstvo slangových výrazov a vulgarizmov, ktorými len podtrhuje odpor.