Milo Urban sa narodil v roku 1904 v Rabčiach. Po ukončení základnej školy navštevoval gymnázium v Trstenej a v Ružomberku, no pre nedostatok peňazí bol nútený štúdium prerušiť. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák , neskôr bol úradníkom v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V roku 1922 odišiel študovať na Štátnu vyššiu lesnícku školu do Banskej Štiavnice, ale z finančných dôvodov musel štúdium opäť prerušiť. Vrátil sa k práci redaktora v denníku Slovák a neskôr sa stal šéfredaktorom časopisu Gardista. Po skončení vojny žil dva roky v Rakúsku. Po návrate bol postavený pred súd a odsúdený na verejné pokarhanie. Do konca 50.rokov nesmel publikovať žiadne dielo a jeho knihy museli byť vyradené z knižníc. Zomrel vo veku 70 rokov v Bratislave. Medzi jeho najznámejšie diela patria román Živý bič, novely Výkriky bez ozveny, Z tichého frontu a Za vyšným mlynom, ktorá sa stala zároveň libretom pre operu Eugena Suchoňa Krútňava. Živý bič je román zachytávajúci osudy ľudí z malej oravskej dediny Ráztoky počas prvej svetovej vojny. Dej románu je rozdelený na dve časti – Stratené ruky a Adam Hlavaj, ktoré navzájom úzko súvisia. Ráztoky ležia ďaleko od frontových líníí prvej svetovej vojny. Napriek tomuto faktu sem tvrdá vojnová skutočnosť začína čoskoro prenikať. Obyvateľom ju pripomenul Ondrej Koreň, ktorý sa vrátil z frontu ako bezruký, nemý mrzák. V dedine postupne dochádzajú základné potraviny. Je zavedený prídelový systém, no potraviny si k ľuďom, pre ktorých sú určené, cestu nenachazajú. Vypukne epidémia červienky, na ktorú zomierajú mladí aj starí. Koniec vojny zobrazuje návrat vojakov z frontu a vzburu v dedine, ktorá odráža celkovú situáciu a náladu v Európe /ľudia už mali dosť vojnového besnenia a utrpenia/.
Postavy sú vykresľované veľmi plasticky. Každá z nich symbolizuje určitý postoj spoločnosti k momentálnej situácií. Notár Okolický symbolizuje vlnu vlastencov, ktorí majú plné ústa silných rečí. Bojovať a položiť život za hlásané ideály sa im však nechce. Postavenie váženého a rešpektovaného občana dediny stráca vlastnou vinou. Nevie pochopiť stratu jediného syna, či manžela. Sám netrpí pocitom nedostatku, sebecky a povýšenecky sa stavia k problémom ľudí. Dáva im pocítiť, kto drží opraty moci v rukách. Jeho slepota a hluchota sa pre neho stávajú osudnými. Situácia sa mu začne vymykať z rúk. Nočnou morou sa pre neho stáva Adam Hlavaj. Jeho manželka s ním nedobrovoľne otehotnela.

Jeho strach z Hlavajovej pomsty získa až také rozmery, že do dediny je privolaná vojenská jednotka. Jej príslušníci tvoria synovia bohatých mešťanov, bankárov a obchodníkov. Vďaka svojmu postaveniu v spoločenskom rebríčku ich pridelili k jednotke, ktorá nebola povolaná na front a vojnu prežívali v relatívnom pokoji -doma.
V dedine zvádzali mladé dievčatá slepo túžiace po lepšom živote v meste. Pre vojakov to ale znamenalo len vypĺňanie voľného času medzi službami a hľadaním Hlavaja po okolí.
Adama možno považovať za Okolického protipól. Bol nasadený na front, po čase však odmietol zabíjať neznámych ľudí, ktorí mu nič zlé neurobili. Nevedel nájsť zmysel bezhlavého masakrovania a dôvod prečo by sa mal nechať zabiť. Dezercia sa stala pre neho jediným východiskom a spôsobom ako sa čo najrýchlejšie vrátiť domov, do kraja kde žila jeho rodina a priatelia. Po návrate sa stáva neoficiálnym vodcom prostého dedinského ľudu, ktorý v ňom vidí niekoho kto sa nebál postaviť a vzdorovať systému.
Dedinský ľud reaguje ako stádo zvierat, ktoré s určitou nevôlou, ale predsa poslúcha svojho vodcu. Občas sa niektoré zo zvierat odpojí od stáda, no okamžitý trest varuje a na určitý čas stlmí ďalšie pokusy o vystúpenie z radu. Hlavaj symbolizuje silného samca, ktorý zo zálohy zaútočí na ochrancov stáda a opäť zmizne hlboko v lese. Nie je výnimkou, že medzi stádom sa nachádzajú aj donášači a prisluhovači pánov, ktorí robia často tú najšpinavšiu prácu a sú vytláčaní na okraj. Príkladom sa stáva Jano Krútňava. V istom momente ale nastáva zlom, keď odstrkované zviera už nechce byť na okraji. Pomôže chytiť rebela, no následne mu pomáha na slobodu, aby sa stal hrdinom. Zo stáda si páni vyberajú mladé, ešte skoro nedospelé samce , ktoré sú určené na porážku, aby si nasýtili vlastné bruchá, ktoré akoby nemali dno /Štefan Ilčík/. Ich matky už okrem nich nemajú čo stratiť a tvrdšie ako ostatní sa stavajú na odpor proti pánom a ich prisluhovačom /matka Štefana Ilčíka/. Tí majú voči nim určitý rešpekt a snažia sa im vyhýbať. Keď sa začínajú vracať odvedenci domov a do dediny sa dostávajú správy o revolúciách, po celej krajine ľudia opäť reagujú ako stádo a spoločne zaútočia a udupú svojich utláčateľov, ktorí im počas dlhých rokov vojny strpčovali život a nahrabávali si majetok na ich úkor.
Román Živý bič nám veľmi autenticky sprostredkúva udalosti, ktoré sa diali počas prvej svetovej vojny v mnohých dedinách, ktoré sú podobné tej Ráztockej. Autor sa prezentuje ako znalec slovenskej dediny, jej obyvateľov, ich morálky a správania.

Snaží sa zachytiť vnútorný svet ľudí vo vojne v dobe, keď sa trhali tradičné vzťahy. V dobe keď sa menili ľudské pravidlá spolužitia.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Milo Urban Živý bič