Jean Baptiste Poquelin Moliere Lakomec

„Lakomec“ je klasicistická dráma – veselohra v piatich dejstvách odohrávajúca sa v rámci jedného dňa. Ústrednou postavou hry je Harpagon, záporný hrdina, lakomec, pre ktorého jediná hodnota v jeho živote sú peniaze. Je kvôli nim ochotný obetovať aj štastie svojich detí. Svoje peniaze ukrýva aj pred nimi, dokonca sa snaží predstierať svoju nemajetnosť a aby toho nebolo málo, podozrieva ich zo zrady a prehnaného rozhadzovania. V hre sa odohráva sociálny (medziľudský) konflikt.

Valér a Eliza sa tajne ľúbia. Ich láska vzplala po tom, čo Valér zachránil Elizu z rozbúrených vĺn. Valér však pozná Elizinho otca, Harpagona a je si tiež vedomí, ako zaobchádza so svojimi deťmi – Elizou a Kleantom. Ale aj Kleant má svoju tajnú lásku – chudobné dievča Marianu, je si však vedomí, že vzhľadom na otcovu povahu nie je možné, aby svojej vyvolenej prejavil lásku. Poprosí teda Elizu, aby nenápadne zistila, ako by otec reagoval na Marianu. Svoje deti ohromý vyhlásením, že je ochotný zobrať si Marianu za ženu, ale bojí sa, že nebude mať žiadne veno. Taktiež im oznamuje, že sa dohodol s istým pánom Anzelmom, že za ňho Elizu vydá.
Súrodenci sa tak spolu s Harpagonovým sluhom snažia vymyslieť nejaký spôsob, ako sobášu zabrániť. Kleant však na to potrebuje pôžičku, no pri rozhovore so sprostredkovateľom zisťuje, že pôžička by de facto išla od Harpagona. Na to sa medzi nimi strhne prudká hádka pri ktorej Harpagon posiela svojho syna preč. Medzitým sa však usiluje získať Marianu prostredníctvom Frazeny – miestnej dohadzovačky. Tá ho presviedča, že Mariane sa určite páčiť bude, keď si však za „dohodenie“ zapýta peniaze, Harpagon to odmieta.
No neubehne veľa času a Harpagon chystá slavnostnu večeru. A ako obyčajne, čím lacnejšie, tým lepšie. Vo svojej snahe ušetriť každú penny núti sluhov, aby každý drink riedili vodou. Tomu sa však už jeden zo sluhov, Jakub, vzoprie a obviní ho z lakomstva. Harpagona to natoľko rozčúlilo, že sluhu zbil. Mariana konečne prichádza k Harpagonovi, no jasne mu dáva najavo, že tak skoro medzi nimi žiadna láska nebude.
Čo však čert nechcel, Harpagon sa lsťou dozvedá o láske Kleanta a Mariany. Na to sa s Kleantom opäť poháda, aby mu neliezol do kapusty. Každý však trvá na tom, že Marianu miluje.
Medzitým však Harpagonov sluha našiel pánov poklad – truhlicu so všetkými jeho peniazmi a povedal to synovi. Harpagón sa takmer zblázni z toho, že mu chýba poklad a obviňuje z krádeže všetkých – sluhmi počnúc, deťmi končiac.

Poháda sa s Valérom a pri hádke zreve, že mu ukradol poklad. Valér však netuší, že ten poklad je v Harpagonovom ponímaní truhlica plná peňazí. Myslí si, že Harpagon hovorí o Elize, a tak sa k láske k nej prizná. Harpagon sa stavia proti.
Na scéne sa objaví pán Anzelm. Valér vyhlási, že je synom istého Thomasa d’Alburcy a vyrozpráva svoj osud. Ako neskôr vyplinie, Anzelm je Valérov otec a Mariana jeho dcéra. Pri tejto príležitosti Kleant povie otcovi o akože ukradnutom poklade. Harpagon nakoniec so svadbami súhlasí, avšak ešte poprosí Anzelma, aby mu na dal ušiť sako a zaplatil komisárovi, ktorý vyšetroval prípad krádeže jeho truhly.

Harpagon vystupuje ako postava, ktorej činy sa na prvý pohľad môžu zdať komické, avšak v skutočnosti je jeho správanie choré, priam až nebezpečné pre jeho samého aj pre jeho okolie.