Jonáš Záborský Dva dni v Chujave

Autor: Jonáš Záborský
Názov knihy: Dva dni v Chujave
Postavy: sedliaci: JÁN KOŽUCH- krutý, ublížil aj vlastnej matke. Jediný má dosť
drzosti verejne odvrávať vrchnosti. Všetkých kritizuje, len seba nie. V Dni
peknom bol najnedôverčivejší voči zmenám v Chujave. RICHTÁR HUČKO- poslušný, chcel byť zadobre s pánmi i sedliakmi. LIPICKÝ- ožran, keď nemal začo piť, priniesol krčmárovi posledné
žriebe ( aj so ženou ho prepil). HUMENICKÝ- papuľnatý, namyslený, ale absolvoval latinské školy,
najvzdelanejší v dedine. Navádzal sedliakov, aby napísali sťažnosť
panovníkovi do Viedne, lebo on chcel byť richtárom.
úradník PÁN S VEľKÝM NOSOM- namyslený. Prejavuje vládnej moci
vďačnosť, používaním maďarčiny- Slovákom sa zdá podľa reči, že je
Maďar a Maďarom, že je Slovák. Slušne sa správa iba k zemanovi
Kobzayovi.
zeman PÁN KOBZAY- neschopný, nezaujíma sa o ľud, príživník. Má
ženu, ktorej sa páčia mladíci s čiernou briadkou. Z detí j najznámejší syn
Arpád, ktorý sa vysmieval z veľkého nosa vzácneho hosťa. V Dni
peknom Kobzayovci odišli z kraja a ich majetok odkúpila obec.
V Dni škaredom:
učiteľ KOREŇ- neschopný človek, opilec a skoro každé decko v dedine
bolo jeho krstňatkom, tak bol na každej svadbe, kare, veľkej hostine,....
Vôbec mu nezáležalo, či posielajú rodičia posielajú deti do školy.
farár ČILÍK- držal s pánmi, maďarizoval deti a ešte sa tým aj vychvaľoval.
Kňazské povinnosti si plnil, ale nič viac nespravil.
V Dni peknom:
učiteľ SEMENÁK- horlivý človek, vzdelaný Slovák. Na začiatku chodil po
domoch a prosil rodičov, aby deti posielali do školy. Deti si ho veľmi
obľúbili. Nikdy ich netrestal, stačil iba prísny pohľad.
farár RASTIC- dobrý, vytrvalý, vzdelaný národovec. On mal najväčšiu
zásluhu na zmenách v Chujave
úradník ROZUMOVSKÝ- racionalista, ktorý navrhol veľa vymožeností,
pomocou ktorých sa zbaví biedy a morálnej skazy.

V jeho predstavách sú
aj prvky družstevníctva.
Literárny druh: epika
Literárny žáner: poviedka
Vydavateľstvo: Slovenské vydavateľstvo Krásnej literatúry
Rok vydania: 1963
Miesto vydania: Bratislava





OBSAH:
Deň škaredý
Dedinčania z Chujavy očakávajú návštevu dôležitého úradníka, ktorý má prezrieť kôpky štrku pre stoličný úrad. V príchodzom spoznávajú pána s veľkým nosom. Tak nazývali pomocníka slúžneho pre jeho neobyčajne dlhý nos, do ktorého ustavične pchal čierny tabak. Nielen sediaci a ich príbytky pôsobia dezolátnym dojmom. Ani bohatí krčmári neinvestujú do budov a zariadenia. Autor opisuje krčmu ako semenisko skazy.
Deň pekný
Odohráva sa na hostine u farára Rastica, ktorý žije v bývalom kaštieli Kobzayovcov. Všade vôkol znie slovenčina, prítomní pripíjajú na slávu farára Rastica. Autor predstavuje vymoženosti, ktoré zo zaostalej Chujavy urobili „osvietenú“ dedinu.
Ako prvú zriadili materskú školu, lebo malé deti by im pri práci len prekážali, tak ich dali na starosť starej žene, ktorá bola stále doma. Potom zriadili vzájomnú pomocnicu, ktorá slúžila podobne ako banka. A nakoniec zriadili spoločnú sýpku.