Autor: Ján Kaliniak
Názov knihy: Reštavrácia
Postavy: ADAM BEŠEŇOVSKÝ- prvý vicišpán, opatrný, prešibaný, s každým sa
snaží zadobre kôli volebným hlasom. Svoju dcéru chce vydať za grófa
Želinského. ANIČKA- Adamova dcéra, veľmi pekná, vtipná, roztopašná a láskavá. Je
verná Štefanovi,
ŠTEFAN LEVICKÝ- syn Adamovej sestry, bystrý, múdry. Vďaka strýkovi
Ondrejovi sa stal druhým vicišpánom.
ONDREJ LEVICKÝ- Štefanov strýko, advokát.
MATIÁŠ BEŠEŇOVSKÝ- “vábnik“ – naháňač hlasov pred voľbami
JÁN POTOCKÝ- kandidát na vicišpánstvo, potom sa ním aj stane. Niet
veľkého rozdielu medzi Adamom a ním, tiež hľadí iba na svoj cieľ, ruší
dané slovo, len aby získal hlasy Lenických. Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 1983
Miesto vydania: Bratislava
OBSAH:
Matiáš Bešeňovský s kmotrom Petrom Barinom išli do Radošoviec. U Adama bol gróf Želinský, ktorý sčasti financoval Adamovu volebnú kampaň, za čo mu on sľúbil dcéru Aničku. Lenže Aničke sa páči Štefan. Pri jednej veľkej hostine prijímal Štefan hostí, on viedol poriadok v dome, keď medzitým pán vicišpán (Adam) zabával hostí pri tabuli. Zemania s úľubou pozerali na mladý pár (Štefana a Aničku), avšak Adam a gróf Želinský mali iné plány. Adam pred všetkými povedal, že Štefan sa môže oženiť až vtedy, keď sa stane vicišpánom. Strýko Ondrej Levický mal zlosť na grófa, tak začal všetko organizovať, aby Štefan bol vicišpánom. Prišiel k Potockému a sľúbil mu 400 hlasov rodiny Levických, ak si po zvolení za vicišpána vezme ako druhého vicišpána Štefana Levického. Po istom váhaní a napätí súhlasil.
Potocký chcel získať na svoju stanu vábnika Matiáša Bešeňovského, zaplatil mu 100 dukátov, lebo za ním stála celá Bešeňová. Bola to dedina rozdelená na tri časti: hornú, dolnú a prostrednú Bešeňovú. Keď sa to dozvedel Adam Bešeňovský, zaplatil mu dvesto a Mariáš vábil pre neho. Ondrej Levický vymyslel pomstu. Zajali Matiáša a z inscenovali akýsi posledný súd, aby sa polepšil. Dostal milosť, ale vyťali mu niekoľko palíc, čo sa rovnalo strate zemianskej cti. Bol si vedomí toho, že sa to nikdy nesmie prezradiť.
Keď nastal deň reštavrácie, vo Svätom Jakube boli všade šiatre, viali zástavy a vykrikovalo sa „vivat!“ Chýbali len prívrženci Bešeňovského, ktorí po opici vyspávali v hore.