Kým si trošu pospíme, plukovník gróf Franchessini hrotom svojej šable otvorí cestu k dedičstvu po Michelovi Tailleferovi..."
Keď Vautrin odišiel, zamilovaná Victorine si prisadla ku spiacemu Eugènovi, položila mu hlavu na jej plece, a nežne ho hladkala po vlasoch. Sylvie starčeka Goriota akosi dovliekla do jeho izby. Pani Vauquerová s Vautrinom odišli na bulvár obdivovať pána Marthyho v Divom vrchu. Pomocník pani Vauquerovej Christophe tak silno chrápal, že sa ozýval v celom dome. O Eugènovi: ,,Keby to bol hýrivec, dieťa moje, bol by víno zniesol ako všetci ostatní. Jeho opilosť mu robí česť." Nakoniec ho preniesli do jeho izby.
Mezitým slečna Michonneauová sprevádzaná Poiretom vyšla z domu a zamierila si to priamo do uličky Sainte-Anne, kde sa stretla so šéfom Gondureauom, ktorý jej dal tekutinu pre Vautrina...
,,Nasledujúci deň mal zaujať miesto medzi najneobyčajnejšími dňami v dejinách Vauquerovského domu." Predovšetkým, všetci zostali spať až do bieleho dňa, kvôli včerajšej zábave či divadlu. Slečna Michonneauová predtým, než niekto prišiel do jedálne, naliala do Vautrinovho strieborného kališteka tekutinu. Eugène si zasa našiel list od Delphine de Nucingen, v ktorom smútila nad včerajšou neuskutočnenou návštevou Eugèna. Keď raňajkovali, vošiel sluha pána Taillefera: ,,Slečna, posiela po vás váš otec. Stalo sa veľké neštastie. Pán Frédéric sa bil v súboji, zaťali mu šabľou do čela, lekári nedúfajú, že ho zachránia; budete mať sotva kedy rozlúčiť sa s ním, nie je už pri vedomí." Victorine a pani Couturová rýchlo vybehli, zatiaľ čo si Vautrin popíjal kávu a podpichoval Eugèna, ktorý musel pred Vautrinom i Goriotom s pravdou von: ,,Ja sa so slečnou Victorinou nikdy neožením!" Eugène ešte odkázal sluhovi, ktorý mu priniesol list, že k pani de Nucingen príde. Hneď nato začala tekutina vo Vautrinovom tele účinkovať. Slečna Michonneauová rýchlo reagovala, každému chytro priradilo nejaké úlohy na zácharnu Vautrina a onedlho sa ocitla iba s Poiretom a spiacim Collinom v izbe. Tak ho rýchlo vyzliekla, ,,riadne pľasla chorého po pleci a uprostred sčerveneného miesta sa objavili biele osudné písmená." Potom pani Vauquerová priniesla trochu éteru.
Rastignac sa šiel prejsť. Poriadne si spytoval svedomie, rozmýšľal o Victorine, Delphine, Goriotovi, de Restaud. Napokon však zostal verný Delphine. Okolo pol piatej sa vrátil nazad do penziónu. Vautrin bol už čulý a stál pri kozube v jedálni. Všetci okrem Goriota tam boli. Bianchon: ,,Ozaj, slečna Michonneauová predvčerom spomínala akéhosi pána, prezývaného Oklamsmrť; to meno by vám pristalo." Zavládla napätá atmosféra, ale vtom sa vo dverách salónu objavili štyria muži: náčelník bezpečnostnej polície a súdni úradníci.