Eugène jej odpísal, že nevie, či príde, pretože jej otec zomiera. Lekár prišiel o pol deviatej, predpovedal striedavé zlepšovanie a zhoršovanie.
Eugène potom zašiel za pani de Nucingen, aby jej oznámil, že vhľadom na rodinné povinnsoti by mala vylúčiť akúkoľvek zábavu. Avšak našiel ju už učesanú, obutú, oblečenú v plesových šatách. Nepustila ho však k slovu a donútila ho prezliecť sa. Eugène sa nejako utešoval a nahováral si, že Goriot nie je až taký chorý ako sa zdá a tak to potom aj tlmočil Delphine. Taktiež jej porozprával o Anastasii, ako prišla požiadať o ďalšie peniaze na šaty.
Na plese ich vikomtesa s radosťou privítala. Keď sa Eugène s ňou ocitol sám, požiadala ho, aby šiel za markízom d'Ajudom a dal mu list od vikomtesy, v ktorom ju žiada, aby jej vrátil všetky listy, ktoré mu napísala. A tak sa aj stalo, a keď Eugène podal svojej plačúcej sesternici skrinku, v ktorej tieto listy boli, hodila ich do ohňa. Neštastná barónka mu ešte darovala jednu vzácnu skrinku, kam si odkladala rukavičky, vždy keď išla niekam na ples. Keď sa vrátili k tancujúcej spoločnosti, Eugène zbadal obe sestry. Grófka de Restaud bola so svojimi diamantami nádherná, avšak mala ich na sebe posledný raz. ,,Za diamantami oboch sestier videl biednu posteľ, na ktorej ležal otec Goriot."
Okolo štvrtej hodiny ráno začal dav rednúť. Pani de Beauséant vošla do salóna, kde sedeli Rastignac a jej najlepšia priateľka vojvodkyňa de Langeais. Prišla sa rozlúčiť, pretože odchádzala do Normandie.
Eugène odišiel okolo piatej; uvidel svoju sesternicu poslednýkrát ako odchádza v koči. ,,Eugène sa vrátil peši do domu Vauquerovej za vlhkého a studeného počasia. Jeho výchova sa už skončila." Bianchon mu oznámil, že Goriota už nezachránia a tak ho Rastignac poslal domov.
Na druhý deň o druhej popoludní Bianchon Rastignaca zobudil, pretože on musel odísť. Eugène sa šiel za Goriotom pozrieť. ,,Goriot zdvihol k Eugènovi kalné oči, veľmi pozorne sa na neho zahľadel, no už ho nepoznal. Študent sa nevydržal naňho dívať, slzy mu zaliali oči." Keď sa s ním ocitol sám, premýšlal o tom, že všetky dobré duše ako vikomtesa de Beauséant či otec Goriot musia odísť, nemôžu tu dlhšie ostať. ,,V spomienkach sa mu vybavovali obrazy zo slávnosti, na ktorej sa zúčastnil, a ostro kontrastovali s tým, čo videl na tejto smrteľnej posteli." Otec Goriot už nemal vôbec nič. Stále sa však pýtal na svoje dcéry, či Anastasia mala pekné šaty, či jej pristali, či sa Delphine zabávala, či tancovali.