Vyrozprával im celý príbeh i to ako videl otca Goriota ako sa bozkom lúči s pani de Restaud. Obe ženy sa rozosmiali, pozreli na úbohého Rastignaca. ,,Ale vy ste naozaj dieťa! Pani de Restaud je rodená Goriotová," povedala vikomtesa. Pokračovali ďalej a Eugène sa dozvedel, že otec Goriot má dve dvéry – pani de Restaud a paniu Delphine de Nucingen, ktorá je vydatá za baróna de Nucingen. ,,Zapreli svojho otca," opakoval Eugène.
,,Veru otca, vlastného otca, takého otca," pokračovala vikomtesa, ,,dobrého otca, čo vraj každej dal päťsto či šesťsto frankov, aby im založil šťastie, dobre ich vydal, a ktorý si ponechal iba osem až desaťtisíc libier ročného dôchodku, veriac, že jeho dcéry mu ostanú dcérami, že si u nich vytvorí dve postate, dva domovy, kde ho budú zbožnovať, maznať. Po dvoch rokoch ho zaťovia vyobcovali zo svojej spoločnosti ako najposlednejšieho bedára..." Eugène sa rozplakal.
,,Tento otec dal svoju lásku; v jednom dni rozdal svoj majetok. A len čo bol citrón dobre vyžmýkaný, kôrku z neho pohodili dcéry na rohu ulice," vravela vojvodkyňa. Ďalej vraveli o vzájomnej rivalite medzi dcérami. Napokon Eugènovi poradili takto: ,,Zatvorili ste si dvere ku grófke tým, že ste vyslovili meno otca Goriota. Áno, drahý môj, aj keby ste dvadsať ráz išli k panej de Restaud, dvadsať ráz nebude pre vás doma. Zaradili vás medzi tých, čo neprijímajú. A tak nech vás otec Goriot uvedie k pani Delphine de Nucingen."
Bolo päť hodín. Eugène bol hladný a tak sa rýchlo pobral na ulicu Neuve-Sainte-Geneviève. Vošiel do jedálne a uvedomil si, aký obrovský kontrast je medzi touto chudobou a obrovským prepychom, v ktorý práve videl u vikomtesy.
Keď večerali, opäť si robili posmech z otca Goriota, no teraz sa ho Eugène zastal, lebo vedel, aký je to skvelý človek: ,,Kto bude trápiť otca Goriota, bude mať odteraz dočinenia so mnou, je viac hoden ako my všetci." Samozrejme, o chvíľu sa všetci dozvedeli, že otec Goriot je otec barónky. Keď Rastignac dojedol, utiahol sa do svojej izby a napísal list svojej matke, v ktorom ju žiadal, aby jej poslala 1200 frankov. Rastignacovci neboli bohatí, kvôli tejto sume budú musieť niečo obetovať. Napísal ešte každej sestre osobitne, lebo ich mal veľmi rád: ,,Srdce sestry je diamat čistoty, hlbina nežnosti!" I keď mal výčitky svedomia, potreboval tieto peniaze, aby sa mohol zoznámiť s Delphine de Nucingen.
Nasledujúci deň šiel Eugène vhodiť listy do schránky a navštíviť paniu de Restaud, no neprijali ho.