,,Pri pohľade na izbu otca Goriota človeka zamrazilo a srdce sa mu zovrelo, veď sa ponášala na najsmutnejšiu väzenskú celu." Rozprávali s dlho a otec Goriot veľmi chcel, aby sa Delphine zapáčil Eugène.
Nasledujúci deň pri raňajkách zavládla medzi slečnou Tailefferovou a Eugènom čudná atmosféra a Eugène zistil, že sa jej páči.
Eugène sa vydal zapísať sa na prednášku, avšak hneď po tom sa vyparil a mal dosť voľného času. Potom stretol Bianchona, mladého medika, jeho kamaráta, ktorý je jedným z tých, ktorý sa stravujú v penzióne, ale nebývajú tam. Porozprávali sa o vzťahu žien a peňazí. ,,Šťastie, môj drahý, bude sa nám vždy držať medzi chodidlami nôh a temenom hlavy; a nech už nás ročne stojí milión alebo sto louisov, vnútorne ho prežívame vždy rovnako."
Keď sa Eugène vrátil do penziónu zistil, že mu Delphine poslala odkaz – pozvanie na počúvanie talianskej hudby Fodorovej a Pellegriniho v sobotu a taktiež pozvanie na večeru. Rastignac sa tomu však neveľmi potešil: ,,Žena sa takto mužovi nevešia na krk. Chce ma využiť na to, aby si opäť získala De Marsaya. Iba zlosť doháňna k takýmto veciam."
Zišiel dolu, chvíľu sa porozprával s ostatnými nájomníkmi penziónu a išiel do ulice Sain-Lazare k panej de Nucingen. Zastihol ju celú utrápenú a tak po chvíle presviedčania sa s ňou na koči vybral do Palais-Royal, aby mu cestou vyrozprávala, čo ju trápi. Cestou však takmer nič nevravela a keď dorazili na miesto, dala mu 100 frankov a poprosila ho, aby zašiel do herne, vložil všetky peniaze do jednej hry rulety a vrátil sa nazad. A tak sa i stalo, Eugène stavil na číslo 21 – svoj vek, a vyhral. Nuž stavil znova na červenú a opať vyhral. A tak sa vrátil so 7200 frankami a dal ich Delphine. Potom pani de Nucingen začala rozprávať o tom, ako ju muž o všetko obral, že jej už neostali vôbec žiadne peniaze. Nucingen totižto disponuje všetkým jej majetkom, on sa o všetko stará. Od otca Goriota si však peniaze nemohla pýtať, pretože ho miluje a nechce mu spôsobiť ďalšie problémy, a tak zostáva bez peňazí. Eugène ju však teraz zachránil, aby nebola v očiach pána De Marsaya ako žena, ktorú si on zaplatil. Kým to všetko vravela, plakala. Potom mu ešte Delphine na znak vďaky dala 1000 toliarov, ktoré Eugène po krátkom presviedčaní prijal.
Toto všetko sa odohralo, keď sedeli v koči cestou nazad do sídla Nucingenovcov. Keď tam dorazili, Delphine na radu Eugèna vložila vyhraté peniaze do obálky a po svojej chyžnej Thérèse ich poslala pánovi De Marsay. ,,Ak ho nezastihnete doma, doneste mi list nazad."
Navečerali sa spolu a išli do svojej lóže k Bouffonov počúvať hudbu. Držali sa za ruky a obaja boli spokojní a štastní. Vyšli spoločne, dohodli sa, že sa stretnú v pondelok na plese, a pri Pont-Neuf sa rozlúčili Eugènovým bozkom Delphininej ruky.