Pravým menom sa volá Pavol Braxatoris (jeho pseudonym korešponduje so SLADKÝMI TÚŽBAMI).
Je zo všetkých štúrovcov najromantickejší.
Jeho najznámejšia básnická skladba je MARÍNA. Po nešťastnej láske k MARÍNE hladal útechu v ľude. Výrazom tejto snahy je básnická skladba DETVAN. Báseň NEHAŇTE ĽUD MôJ patrí medzi reflexívna lyrika, pretože básnik uvažuje o postavení SLOVENSKÉHO NÁRODA.
Každá strofa sa začína slovami ,,NEHAŇTE ĽUD MôJ". Je to akoby refrén na začiatku každej strofy.
Básnik sa stavia do roly OBHAJCU slovenského národa. Nepriatelia Slovenského národa často uráźali, ponižovali Slovákov.
Básnik volá týchto nepriateľov vždy inak:
KLEBETÁRSKI POSMIEVAČI
SLEPÍ SUDCOVIA
ÚSTA NEČISTÉ
Na rozdiel od Janka Kráľa, ktorý je básnikom pohybu, je Andrej Sládkovič básnikom zvukov (je tzv. sluchový typ). Dá sa to zistiť aj podľa nasledovných v básni použitých slov: POČUJEŠ, ČI NEPOČUJEŠ SLOVÁ ROZUMNÉ, POČUJEŠ BÁJNE HLASY POVESTÍ...
Sládkovič postupne v básni dokazuje, že SLOVENSKÝ NÁROD je múdry, že má svoje dejiny, že nie je malý (lebo je veľký duchom), že nie je chudobný (lebo o chudobe nerozhoduje počet kráv, ale niečo iné...) dokazuje ďalej, že tichosť neznamená slabosť (ticho pred búrkou - bude nasledovať revolúcia).
Na rozdiel od Janka Kráľa, či Sama Chalupku je Andrej Sládkovič menej revolučný - menej bojovný, to však neznamená, že menej alebo slabšie obhajuje svoj národ. Bráni ho silou argumentov (dôkazov). Ak porovnáme básne Janka Kráľa a Andreja Sládkoviča týkajúce sa obrany záujmov slovenského národa, Sládkovič je viac filozofujúci. - - - - - - - - - - - - - -
Rečnícka otázka
- - - - - - - - - - - - - -
Volá sa aj básnická otázka, či deliberatívna otázka (rozvažovacia otázka). Formálne ide o opytovaciu vetu, na konci ktorej je otáznik. Na túto otázku však čitateľ alebo poslucháč nečaká odpoveď. Svojím obsahom je totiž táto veta jednoznačne oznamovacia. Odpoveď plynie zároveň z otázky:
ALE ČI SÚ ČRIEDY A BRAVY
A KONIARNE KOMUS´ NÁROD?

- - - - - - - - - - - - - - - - - -
Básnické prostriedky
- - - - - - - - - - - - - - - - - -
personifikácie: SPIEVA SLOVENSKÉ POLE; ČAS ČUŠÍ (zároveň je to aj kakofónia)
metafory: ĽUD SKVITNE NÁDEJOU; BOHOVIA ZLATÍ; HLAS POVESTÍ;
epitetony: VECIAM SVäTÝM; SUROVÁ PÝCHA; ĽUD TICHÝ; KRAJ BIEDNY; ÚSTA NEČISTÉ;

- - - - - - - - - - - -
Forma básne
- - - - - - - - - - - -
- rytmus je sylabický-slbičný-štúrovský (zakladá sa na rovnakom počte slabík vo veršoch)
- rým je striedavý (abab).