Najvýznamnejším predstaviteľom slovenského symbolizmu je IVAN KRASKO. Vlastným menom sa volal JÁN BOTTO. Písať začal pod pseudonymom JANKO CIGÁŇ, neskôr ako IVAN KRASKO.
Napísal dve básnické zbierky: NOX ET SOLITUDO (Noc a samota) a VERŠE.
Slovenskí symbolisti prežívali tragédiu vlastného národa ako najväčšíu osobnú tragédiu (STÁLETIA TIAKLI PODDANÝCH SLZY | A V SRDCI STONY ROBOTNÝCH OTCOV)
Verše symbolistov sa ďalej vyznačujú muzikálnosťou - hudobnosťou. Preto sa aj hovorí, že každý ich verš znie hudbou. Hudobnosť vzniká vďaka trom technikám: 1.) vďaka KRASKOVSKÉMU RYTMU - je to sylabotónický rytmus (ide o striedanie prízvučných a neprízvučných slabík) POKOJNÝ VEČER NA VŔŠKY PADAL | NA SIVÉ POLIA --->ide tu o striedanie DAKTYLSKEJ A TROCHEJSKEJ STOPY, vzniká tedy DAKTYLOTROCHEJSKÁ STOPA.
2.) vďaka VNÚTORNÉMU RÝMU - je to rým vrámci jedného verša (SLNKO JAK KORÁB V KRVAVÝCH VODÁCH)
3.) pomocou ALITERÁCIE - je to hromadenie tých istých alebo podobných písmen. Výsledkom aliterácie je buď EUFÓNIA (ľúbozvučnosť) alebo KAKOFÓNIA (opak ľúbozvučnosti, napr.: strč prst skrz krk). STRNIŠTE SUCHÉ NA VLHKÝCH HRUDÁCH | POD NOHOU PRASKÁ
Keď hovoríme o aliterácii, musíme sa zmieniť aj o hojnom výskyte jednej hlásky v básňach IVANA KRASKA. Je to samohláska ,,o" , ktorá je temná hláska, a ktorá vyjadruje stav básnikovej duše. V básni OTCOVA ROĽA sa vyskytuje 63-krát. Často nachádzame aj spoluhlásky ,,s" a ,,š". Slúžia na vyvolanie pocitu SUCHA, VYPRAHNUTOSTI. V jednej strofe sa nachádzajú dokonca 13-krát. Vyjadrujú tiež bolesť a smútok básnikovho srdca.
Symbolisti sú známi aj svojimi farebnými obrazmy (ČIERNA , SIVÁ = farby smútku | ČERVENÁ = farba krvi)
V básni nachádzame aj ALÚZIU. Je to prostriedok, ktorý často používajú básnici, najmä symbolisti. Ide vlsatne o narážku na určitú historickú udalosť alebo na postavy z mytológie:
VYKLÍČIA EŠTE ZUBÁLE DRAČIE
Z PODDANÝCH ZEME?
V gréckej mytológii zo zubov draka vznikli udatní vojaci.