Ján Hollý žil a tvoril v období 18. storočia. Je predstaviteľom slovenského KLASICIZMU (klasicizmus znamená návrat k antike, preto básnici volia aj literárne útvary, ktoré vznikli v antike. Najznámejší literárny útvar bol v antike EPOS.)
Hollý napísal eposy ako Svätopluk, Cyrilometodiáda a Sláv. Okrem eposov napísal aj 21 idilických básní pod názvom SELANKY. Napokon písal aj ÓDY, ktoré boli tiež typické pre antiku.
Klasicisti zdôrazňovali rozum (narozdiel ao romantikov, ktorý zdôrazňovali city). Práve preto v óde NA UMKU oslávil SLOVENSKÝ HOMÉR ,,rozum". Básnici veľmi ćasto oslavujú múzy (bohyne umenia). Jednou z múz je aj UMKA. Už viackrát sme spomenuli meno óda. Čo to vlastne tá óda je? Je to OSLAVNÁ BÁSEŇ (nie však príležitostná, to by bola HYMNA). Oslavuje hlavne hrdinov, prírodu, rodný kraj, mladosť, slobodu, národ ale takým štýlom, ktorý nie je obyčajný, ale je NADNESENÝ - PATETICKÝ. PÁTOS je vlastne to, čo robí ódu ódou. PÁTOS je teda až neprirodzená (prehnaná) citová účasť. Po prečítaní ódy zisťujeme, že Slovenčina v tejto básni je pre nás tak trochu čudná. Nemýlime sa - ide o BERNOLÁČTINU, prvý spisovný jazyk SLOVÁKOV.
Ján Hollý chcel dokázať, že aj Bernolákov spisovný jazyk je vhodný na POÉZIU (preto nepoužil BIBLICKÚ ČEŠTINU).
Aby sme lepšie rozumeli takým to básňam, sú často preložené do súčasného jazyka. Takýto preklad sa volá VNÚTROLITERÁRNY PREKLAD.
Témou tejto ódy je vlastne MATKA. Človek má mať dve matky: matku biologickú a matku vlasť.

- - - - - - - - - -
Forma ódy
- - - - - - - - - -
- óda má päť strof
- verše v strofách sú viazané združeným rýmom (aabb).