Autor
Narodil sa v Mošovciach. Vyštudoval gymnázium v Kremnici, Banskej Bystrici a v Bratislave. Teológiu odišiel študovať do nemeckej Jeny, kde sa naplno rozvinulo jeho slovanské uvedomenie. Významnou udalosťou v Kollárovom živote bolo zoznámenie s Friderikou Schmidtovou, ktorá sa stala hlavnou témou jeho ľúbostných básní.
Základom Kollárovej najznámejšej skladby Slávy dcera (1832) sa stala jeho prvá básnická zbierka Básně Jana Kollára (1821), ktorá obsahovala báseň Vlastenec. Program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v Slávy dcere, teoreticky vysvetlil v rozprave O literární vzájemnosti medzi kmeny a nářečími slávskymi (1836).
Tridsať rokov účinkoval ako evanjelický kňaz v Budapešti. Na sklonku života ho menovali za univerzitného profesora na viedenskej univerzite. Vo Viedni aj zomrel.
Ján Kollár patrí medzi hlavných a najvýznamnejších predstaviteľov klasicizmu v slovenskej poezií.

LITERÁRNE OBDOBIE: Klasicizmus

LITERÁRNY DRUH: lyrika

LITERÁRNY ŽÁNER: lyrická skladba

TÉMA: putovanie autora a oslávenie Míny

IDEA: autor poukazuje na svoju lásku k žene a k vlasti

DOBA VZNIKU: V konečnej podobe vyšla v roku 1832 a obsahovala Předzpěv a päť spevov: I.Sála, II.Labe, Rén, Vltava, III.Dunaj, IV.Lethé, V.Acheron

OBSAH:

PŘEDZPĚV:
Z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky je najsilnejším miestom Slávy dcery. Je napísaný časomerným elegickým distichom, ktorý sa skladá z hexametra a pentametra. Pozostáva zo sonetov, v ktorých sa prejavujú vlastnecké a ľúbostné znelky.

Smúti nad osudom Lužických Srbov:
"...někdy kolébka, nyní národu mého rakev..."

Hovorí o Nemcoch ako o utláčateľoch Slovanov:
"...nepřítel, co vylil k záhubě Slavy Němec..."

Odsudzuje vlastizradcov:
"...Horší nežli divé války, hromu, ohně divejší,
zaslepenec na své, když zlobu plémě kydá..."

Vyslovuje vieru v radostnú budúcnosť:
"...z ruky pilné naděje kvitne,
tak jen muže i zlé státi se ješte dobrým..."

1.SPEV- SÁLA
Básnik spomína na krásne časy, ktoré prežil v Jene po boku Míny. Nevie sa rozhodnúť medzi láskou k žene a k vlasti:
"...Mlčím, váham-vtom do hrude ruku vnorím,
srdce vyrvem z nej a rozlomím:
"Berte," vravím: "Vlasti pol, pol tebe, Mína."..."

2.SPEV- LABE, RÉN, VLTAVA
Putuje po slovanských krajoch. Uvažuje nad tým, že i činy obyčajného človeka môžu byť lepšie ako veľké historické činy. Tvrdí, že pravú vlasť nosíme len v srdci. Nezničiteľné sú len mravy, reč a svorná myseľ.