A v ten večer sa dohodli, že o dva roky v jeseni pôjdu spolu. V ten istý večer však umrela Janina sestra a museli sa rozlúčiť. V jeseni Gráč odišiel, ale nie na štúdiá, ale na vojnu, a tak nemohol Janu zobrať so sebou. V advente sa potom Jana vydala za Klementoviča. Klementovič potom na fronte skočil do priepasti. Gráč sa za vyslovenie toho, že by ho najradšej zabil, dostal do problémov. Dostal sa do vojenskej väznice, kde sa potom dozvedel o Klementovičovej smrti. Jane sa mal poďakovať za prepustenie. Gráč sa chcel dostať k najbližšej vojenskej jednotke. Keď odchádzal, dostal poštu, aj list od otca. Písal mu aj to, ako Jana odišla z Klementovičovho domu, aj napriek protestom svojej matky.
Gráč prišiel k jednotke a hneď sa hlásil u veliteľa. Dostal sa do oddielu rekonvalescentov. Veliteľom bol nadporučík Miško Greškovič. Nasadli na vlak a dostali sa do dedín, kde mali rekvirovať, ale s richtármi sa dohodli, že budú robiť. Tak strávili dva mesiace a Gráč ani neľutoval, že nešiel na front. Od Michala sa Gráč dozvedel o tom, že sa Jana (guvernantka) vydala za Michalovho brata Alojza Greškoviča, majiteľa obchodu s látkami.
Po rekvirovačke býval Michal s Gráčom a Alojz posielal Michalovi nejaké peniaze, ale i na Gráčovo meno. Jana o tom nevedela a prišla na to až po Alojzovej smrti. Dátumy poukážok zapadali do obdobia, keď sa pripravovalo Janino manželstvo s Alojzom Greškovičom. A preto Jana odpadla pri podpise pozostalostnej zápisnice. Jana si potom nedala povedať a dohnala Gráča až na súd. Gráč sa stretol s Michalom a diskutovali o tom u Zubríka pri víne. Gráč sa dostal do Mišovho dvora a prespal u Čičkovej. A ráno, po prvý raz po deviatich rokoch, uvidel Janu.
Gráč býval vo dvore spolu s Janou, Čičkovou, jej bratom a synčekom a s Michalom. Čičko bol knihovník, ktorý tam žil aj so svojou ženou. Bol tiež na vojne a občas sa dlho rozprával s Janou. Bol jej dôverníkom. Čičková bola jeho sestra. Žila bez manžela iba so synčekom. Vydať sa nestihla, lebo jej snúbenec odišiel na vojnu a nestihol sa vrátiť na svadbu – zabili ho. Neskôr si Čičková vzala jedného Rusa (Michajlovský). Malý Miklúško ochorel, no ešte zažil pytačky vo dvore – za Rusa išiel Gráč a za Čičkovú Jana – k Čičkovi. Miklúško sa dožil ešte i svadby. Potom sa Miklúškovi pohoršilo a všetci sedeli pri ňom, keď Jana povedala: „Vojna umiera!“. Gráč sa dlho zamýšľal nad tým, ako jej mohlo niečo také napadnúť. Miklúško umrel. Keď ho dávali do truhly a prikrývali bielou prikrývkou, bola stále zle položená. Nezakrývala dobre Miklúškovu skrčenú nohu.