Keď to Eugén oznámil Delphine bol prekvapený ako reagovala. Viac ju trápilo prečo nie je oblečený, keď ples sa už onedlho začína. Rastignác bol zhrozený nad tou „elegantnou otcovraždou“. Dcéram bol cennejší ples a prijatie do spoločnosťi ako ich umierajúci otec. Na plese sa Eugen rozlúčil so sesternicou, ktorá sklamaná z lásky odchádza do Normandie.
Nasledujúce ráno sa stav Goriota výrazne zhoršil. Bolo jasné, že čoskoro zomrie, a tak šiel Christoph zavolať jeho jediné dcéry, zatiaľ čo sa o neho starali Bianchon s Eugénom. Christoph nepochodil a tak šiel sám Eugén, ale ani ten neuspel u Goriotových dcér. Jedna nemohla pre manžela, druhá pre chorobu. Vtedy si Goriot uvedomuje a priznáva, že ho dcéry, len využívali a vôbec im na ňom nezáleží. Nakoniec Goriot zomrel opustený, hoci Anastásia dorazila, ale už bolo neskoro. V posledných chvíľach jeho života pri ňom stáli len Eugén a Bianchon, ktorí sa o starčeka obetavo starali. Dcéry dokonca neprišli ani na pohreb – poslali iba prázdne vozy. Otca pochovali zo svojich úsporov jeho opatrovatelia. Pohreb bol skromný – obrad mal 20 minút a zúčastnili sa ho len Eugén, Rastingnac a Christoph. Konflikt: láska vs. peniaze
-„Peniaze sa stávajú čímsi iba vo chvíli, keď už niet citu!“

Kompozícia: Veľmi podrobný úvod s podrobnými opismi, rýchle a dramatické vyhrotenie deja, záver vyznieva ako „tragický akord“.

Môj názor: Kniha ma zaujala, ale kompozícia mi nevyhovovala – veľmi zdĺhavý úvodný opis, ktorý sa mi zdal nudný a niekoľko dlhých a zložitých monológov. Zaujal ma dramatickejšie vyhrotenie deja a záver, ktorý sa končil citátom Eugena odchádzajúceho z pohrebu: „A teraz uvidíme kto z koho!“.