Jožko sa priznáva, že je vinný, čo však pravda nie je. Vymyslel si, že všetci v jeho rodine boli alkoholici, že na gymnáziu okrádal spolužiakov, kradol v obchodoch a keď sa dostal do spolku, tak po tých peniazoch veľmi túžil. Jožko: V gymnáziu sa mi zjavila nová náruživosť. Mal som ohromnú radosť, keď som priateľom z vrecka predmety vyťahoval. Raz som bol na návšteve, a keď ostatní hostia prezerali album, za ten čas som ukradol gramofón.
Lekár: Dovoľte, pán sudca, jednu otázku. Neboli vo vašej rodine alkoholici?
Jožko: Všetci, aj ženy. U nás ležali vždy aspoň traja opití.

Vedel totiž, že čím dlhšie bude vo väzení, tým lepšie bude na tom jeho rodina.
Odrazu priniesol sudca z vedľajšej izby obálku s hľadanými peniazmi, ktoré tam pred súdom položil Rohatý. Vysvitlo, že Púčik klamal, keď povedal, že je vinný. Rohatý sa chcel zachrániť pred väzením, preto si našiel vlastné vysvetlenie. Predsedníčka vraj mala plnú aj prázdnu obálku, a tú, ktorú dala Púčikovi bola prázdna. Púčik to vraj nezistil, pretože sa vraj do obálky nepozeral. Pani predsedníčka Jožka zo spolku vyhodila, no prichádza Kačičková zo spolku Benevolencia a Vierke i Jožkovi ponúka zamestnanie. Obaja súhlasia, s ponukou sú nadmieru spokojní. Ich kancelárie sa nachádzajú v novom kaštieli a k dispozícii dostanú dokonca aj auto.