referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Ivan Krasko Verše
Dátum pridania: 06.04.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: talko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 516
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Kraskove básne v tejto zbierke sú inšpirované dvoma skutočnosťami: láskou k svojej snúbenici (Hôrne kvety vädnú, Tak nedočkavo, Dnes) a bytostným primknutím sa k domovu (Doma, Otrok, Otcova roľa). Reaguje v nich aj na sociálne a národnostné otázky. Vyslovuje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred 1. svetovou vojnou, príde raz čas slobody.
Vo svojich básňach využíval symboly, napr.: topoľ – symbol pesimizmu, otcova roľa – rodný kraj.

Hôrne kvety vädnú
Táto báseň je oznámením, že nadišlo veľké citové utíšenie a básnik je zmierený so skutočnosťou. Básnik to však nehovorí priamo, ale pomocou príbehu o kvetoch, ktoré odtrhnuté umierajú preto, aby podali dôkaz o „dievčej láske“
„My zriekli sme sa toho, čo nám bolo svaté,
bo nevrátiš nás nikdy v zem, z ktorej sme vzaté.“

Eremita
Autor tu vyjadruje pocit tragického životného osamotenia. Vyslovuje to pomocou pustovníka – eremitu, s ktorým sa stotožnil, vnikol do jeho postavy – symbolu.
„Pustovník šedý v temnách sosnového lesa
si trudne žijem s nádejami malými.“

Hostia
V tejto básni sa zjavujú „čierni hostia“, ktorých básnik víta vo svojom práchnivejúcom dome. Čierni hostia zasadli za prázdny rodinný stôl, aby zo žaltárov, ktoré si priniesli so sebou, zaspievali o „trpkom ovocí, čo rodí strom života“. Hostia odchádzajú s tým, že básnika o rok znovu navštívia, lebo je im blízky v osamotenosti, ako rodný brat.
„vraj o rok, že sa znova v tieto strany vrátia
návštevou ku tým, ktorí sú im blízki jako rodní bratia.“

Už nad vodami
Autor vidí blížiacu sa vojnu, no zatiaľ hovorí o mieri a prvých náznakoch vojny:
„Už nad vodami ranné vetry viali
a veľké hviezdy bledli, do vôd zapadali“
Kritizuje tu pasivitu ľudí voči začínajúcej vojne:
„Nik plachtou nepohol,
nik plachtou nepohol.
Ó, prečo, prečo ?!“
Otrok
Báseň otrok má spoločenské zameranie. Je založená na symbole otroka, ktorému od detstva zneli v ušiach piesne neslobodnej, zotročenej matky.
„Som ten, ktorému v uši znela pieseň matky – otrokyne, ...“
Zároveň burcuje k odporu a k pomste za všetky utrpenia:
„Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona,
bo ťažko zhynúť otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná.“
Otcova roľa
Autor tu hovorí o osude sedliackej pôdy.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.