Uvedomuje si, že patrí k ľudu, ktorého život bol po stáročia plný bied a krutých krívd:
„Stáletia tiekli poddaných slzy na naše polia, ...“
Básnik si želá vzburu proti dlhoročnému útlaku:
„Vyklíčia ešte zubále dračie z poddaných zeme ?“
Baníci
V tejto básni vystupuje sociálny a národný utláčateľ v podobe démona, ktorý si chce získať na svoju stranu slovenského človeka za zlato, striebro a drahé kamene. Domnieva sa, že svojimi sľubmi ľahko dosiahne zradu a ľud sa dá na stranu tých, čo dávajú výhody a majetky tým, ktorí zradne prechádzajú k nim. Krasko v tejto básni hovorí o baníkoch ako o spoločenstve ľudí práce, ktorí sa tvrdo prebíjajú k „pokladom“ zeme. Slovo baníci tu treba chápať v širšom význame, je to symbol. Proti zrade sa básnik stavia s odporom a čaká na slobodu:
„Ja čakám slobodu, poklad môj jediný,
pre naše mestečká, pre naše dediny.“
Básnik je presvedčený, že boj sa skončí víťazstvom a nastanú časy slobody:
„Ranný vzduch chveje sa dupotom ťažkých nôh:
Baníci, do štôlne! Baníci, daj zdar Bôh !“.