Tiež sa jej snažil vstúpiť do svedomia, ale nepodarilo sa mu to, lebo grófka bola v tom, že každý hriech sa dá odpustiť. Tak sa Konôpka vybral za Rovnianským a vstupoval mu do svedomia, pričom nezabudol podotknúť to, že Ondrej je schopný prevozu a grófka sa správa opovržlivo k pani Kláre. To Rovnianského nahnevalo a vtrhol do Ondrejovej izby, kde bola aj grófka a povedal im, nech sa pakujú z jeho domu. Grófka sa rozplakala, lebo také poníženie ešte nezažila. Keď to pani Klára počula, išla sa tam pozrieť, čo urobil aj Konôpka. Keďže sa Konôpka priznal pani Kláre, čo urobil, bolo mu to dosť ľúto a chcel sa s ňou rozlúčiť. Ona sa s ním tiež rozlúčila, keďže bola nahnevaná, tak si toaž tak neuvedomila, čo vlastne spravila. Konôpka sa s Adamom vybrali do světa. Išli do Trnavy, kde sa Konôpka stretol so svojím priateľom, tiež kňazom, kalvínskym kazateľom Rátkaim. Rátkai ich u seba privítal a ubytoval v jednej izbičke. Raz, keď boli Adam s Konôpkom v hostinci u Zelenej Lipy, tak tam stretli Pohánku, najbohatšieho majstra v Trnave, ktorý mal dcéru Betku, o ktorú mal Adam záujem. Ale keďže bol chudobný, nemohol takto o ňu požiadať. Adam odišiel skôr a Konôpka ostal v hostinci, aby sa o Pohánkovi toho podozvedal viac. Konôpka sa dozvedel, že Pohánka zháňa účtovníka, a tak si pomyslel, že keď Adama za dva-tri týždne zaučí, tak bude môcť u neho nastúpiť ako vážený účtovník, a potom by už nebol problém, aby sa Adam s Betkou dali dokopy. Tak sa hneď ujal slova a povedal Pohánkovi, že on pozná takého účtovníka, že by mal všetky účty v poriadku. Tak sa dohodli, že ho o dva-tir týždne dovedie k Pohánkovi. Tak sa aj stalo. Pohánka sa tváril, že on o ničom nevie, že žiadneho účtovníka nehľadal a nechce. Ale nakoniec sa mu podarilo s Betkinou pomocou presvedčiť Pohánku, aby Adam u nich ostal aspoň dovtedy, kým sa nenájde niesto jeho hodného, lebo opustil také, ktoré už ťažko niekde nájde len tak. Adam u nich ostal teda istý čas a robil im priebežne účty. Pohánka aj Betka videli, že mu to ide od ruky, a tak sa rozhodli, že si ho u seba nechajú. Za ten čas sa do města dostavil Pázmaň, ktorý chcel, aby v Trnave a okolí bolo katolícke občianstvo, a tak chcel presvedčiť aj Praskovského, aby prestúpil, čo sa mu aj podarilo, keď mu zaplatil kráľovskými zlatými dukatmi a prisľúbil mu země. Ale mal od neho jednu požiadavku, a to takú, aby v meste nebolo iných kňazov ako tých, ktorý majú roznášať jeho vieru.