Možno by aj chcel a bol by našiel zvyšky posledných síl, na to , aby sa znovu dal dohromady, ale absolútny nezáujem zo strany vlastnej rodiny ho ,,položil na lopatky“. Veď práve od nich , od svojich blízkych, očakával pomoc, alebo aspoň pochopenie. S dojatím a láskou ešte spomína na svoju rodinu s vedomím, že musí zmiznúť a ticho umiera.
,,Poďte sa pozrieť, ono to zdochlo, leží to tam načisto zdochnuté“ prijíma správu o jeho skone jeho rodina. Akoby niekde na ulici našli zdochnutého potkana. Bez akéhokoľvek prejavu ľútosti sa spoločne po niekoľkých mesiacoch rozprávajú o nádejných vyhliadkach do budúcnosti. Veď sa zbavili rodinného bremena a ďalej môžu viesť bezstarostný život, aký viedli až do jeho ,,premeny“. Je to úbohé, ako sa zachovala rodina k svojmu vlastnému členovi. Spojením s nadrealistickou fantastickou premenou Gregora a vykreslením existenciálnych vzťahov a pocitov rodiny nadobúda toto dielo nadčasový význam.