Poviedka z roku 1913 je jedno z mála diel, ktoré spisovateľ uverejnil.
Groteskne strašný príbeh sugestívnym spôsobom opisuje proces ľudského odcudzovania v rodinnom kolektíve.
Majstrovsky vybudovaná poviedka presahuje rámec svojej doby a veľmi ľahko sa dá parafrázovať do doby terajšej.
Opisuje Gregora Samsa obchodného cestujúceho, ktorý sa jedného rána prebudil a zistil, ,,že je premenený na akýsi hmyz“. Keď to zistí jeho rodina štíti sa ho. Styk s Gregorom im je na ťarchu, obmedzujú ho na najmenšiu mieru. Čo keby sa to stalo práve vo vašej rodine?
Najjednoduchší a najčastejší je prípad narkomana, alebo alkoholika v rodine.
Prípadne , keď sa matke narodí ťažko postihnuté dieťa. Zrazu stojí pred najťažšou úlohou vo svojom živote. Mnohých z nás by ani nenapadlo, vzdať sa toho človeka, veď je to predsa naša rodina a je to naša povinnosť postarať sa oňho. Nie všetci sme však takí. Rodina Georga Samsa si vybrala tú jednoduchšiu cestu. Je predsa oveľa jednoduchšie zavrhnúť človeka, vylúčiť ho z komunity, do ktorej predtým patril, len preto, že je navonok iný ako ostatní. Radšej ho umiestniť niekam do starobinca, alebo do ústavu, kde sa o neho postarajú iní, prípadne byť k nemu absolútne ľahostajní. Veď keby si vybrali cestu druhú, prišli by o svoj bezstarostný život, o všetko pohodlie, na ktoré boli zvyknutí. A toho neboli ochotní sa vzdať, ani pre člena svojej vlastnej rodiny. Ale takí sme my ľudia. Zabúdame, že všetko sú to ľudia. A jediná možnosť, ako na to prídeme, bude tá , keď sa niečo také stane nám.
Postupom času sa z človeka, ktorého sme ,,odvrhli“ stane ľudská troska. Nedbá o seba a prepadá animálnemu spôsobu života, akoby v súlade so svojou ,,hmyzou podobou“. Svoju ľudskú podstatu však nestráca, naďalej je schopný citových prežitkov. Ako sa však môže cítiť, keď ho rodina úplne odvrhne? Bez najmenšieho náznaku záujmu o jeho osobu.
Ako napr. u Georga Samsa. Vo chvíľach, keď jeho sestra hrá na husle trom novým podnájomníkom, očarený jej hrou, vkradne sa do jej izby , túžiac po porozumení. Podnájomníci, zdesení pohľadom dávajú výpoveď a sestra trvá na tom, že sa nešťastníka musia zbaviť.
Ako by sme sa zachovali my? Je to čin hodný odsúdenia? Veď je to jeho rodina.
Čo asi Gregor cíti ?
Je si vedomý toho, že im je na obtiaž a keď zistí, že ho zamkli v izbe, ochabujú mu aj posledné sily.