Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
František Švantner Malka, Dáma
Dátum pridania: | 09.04.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | JohnnyMcCoy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 211 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 6m 30s |
Pomalé čítanie: | 9m 45s |
Nad nami tróni Hospodin On nadelí a ty ber a ďakuj za všetko, lebo reptanie sa nevypláca.“ Pred obedom mu honelník donesie správu, aby sa ponáhľal do Jám, že ho tam niekto čaká. Avšak nebola to pravda. V Jamach uvidel ako Malka vymieňala Šajbanovi čistú košeľu za skrvavenú. Ešte začul ako sa zhovárali o Michalčíkovi a o peniazoch. „Neboj sa,- pokračoval Šajban, - len mi oper košeľu a dones mi ju ešte večer sem, lebo túto, čo mám mi požičal bača, aby som nechodil s holým bruchom. Hneď zajtra odtiaľ zmiznem. Bača mi už naradil, ako sa najskorej dostanem za more. Tebe pošlem odtiaľ pas aj peniaze na cestu.“ Vtedy zažil valach v sebe veľké sklamanie. Pretože Malka nebola pre neho obyčajnou ženou ale niečím výnimočným. Valach stále premýšľajúc si ľahol na zem, a v tom odrazu začul kroky – bol to Šajban. Pustil sa s ním do bitky ale Šajban bol silnejší. Valach preto túži ešte viac po pomste a rozhodne sa ísť za žandármi.
4. Valach sa hneď cítil veselšie a cestou sa zastavil v krčme u Malky, kde pri pol deci jej vyrozpráva, že bol pri žandároch a že jej milý sa bude musieť za všetko zodpovedať. V tom mu Malka povie, že je to jej brat. Keď valach počuje túto správu zmeravie ako stolný stĺp. Uvedomuje si, že spravil chybu a vybehne za Malkou na poľanu do Jám. Rozhodne sa, že zmätie žandárov tak, že prebehne cez poľanu. Keďže je už prítmie žandári ho nerozoznajú, strieľajú po ňom a Šajban zatiaľ utečie. Je spokojný sám so sebou. Odčinil to, čo Malke spôsobil. Teší sa, že Malka videla, ako riskoval kvôli jej bratovi život. Ukryje sa v hore, kde dočkal rána. Ráno zájde na salaš a dozvedá sa , že baču odviedli žandári. Zájde do koliby a tam.. „A tam ma čakala Malka. Ležal na holej zemi, vedľa ohniska na ktorom nebolo stopy po ohni. Nohy jej voľakto prikryl kožúškom, aby im nebola zima, buď aby nesvietili tak veľmi úbeľom. Ruky mala položené vedľa tela, ako po robote, a dolu ľavým ramenom stekal jej úzučký potôčik čiernej hustej krvi. Tváričku mala vyjasnenú blaženým úsmevom a bielu, bielučkú ako svätá hostia. Oči klopila ako obyčajne.
Zdroje: František Švantner, Novely I , Tatran 1979, Milada Caltíková, Sprievodca dielami slovenskej a svet. literatúry, Nitra 1997