František Švantner
Malka

Autor – F. Švantner – (1912 – 1950), narodil sa v Bystrej, v rodine robotníka – nadšeného
čitateľa a amatérskeho huslistu, študoval na učiteľskom ústave v
Banskej Bystrici, bol učiteľom a riaditeľom školy. Patrí do slovenskej
medzivojnovej literatúry, je najlepším autorom naturizmu. Literárna forma – próza
Literárny žáner – novela zo zbierky noviel Malka, kde sú zaradené tieto diela : Stretnutie,Aťka, Horiaci vrch, Malka, Zhanobená krv, Prízraky, Piargy, Šabľa

Kompozícia – Novela sa skladá zo štyroch častí bez názvu, neznačených číslom. Dejová línia - je slabá, bez odbočení. Dej je prerušovaný lyrickými opismi krajiny, expresívnymi opismi duševného stavu valacha, opismi Malkinho výzoru. Dej novely
má baladický charakter – umiera nevinná. Postavy sú kontrastné, rozlíšené na
dobré (valach) a zlé (Šajban). Rozprávač je v 1.os. sg.- dej rozpráva valach.

Charakteristika postáv :
valach – jeho meno nepoznáme, má 20 rokov, pracuje ako valach na beňušskom salaši. Je mocný, pevný, má kučeravé vlasy, burcuje ním cit, ovláda ho láska, žiarlivosť. Koná pudovo, podvedome. Zaľúbil sa do dievčaťa Malky, chce si ju vziať. Keď stráca Malku, zaplaví ho nesmierny smútok a žiaľ. Svet vníma všetkými zmyslami, k prírode pristupuje tak ako k ľuďom. Šajban – negatívna postava, objaví sa nečakane, nevieme kde žil predtým. „Vyzerá hrozivo, na šiji má hrubé, navreté žili, tvár mal divne dokrútenú azda vetriskami došľahanú alebo úpekom porozkaľovanú ako kôra kosodreviny.“ Zabije Michalčíka (krčmára) pre peniaze a zahrabe v lese. Peniaze potrebuje aby mohol utiecť do Ameriky a po čase mala odísť za ním aj Malka. Silou svojej osobnosti pôsobí magicky na svoju sestru, počúva ho, akoby ju zariekaval.

Malka – je pasívna, tichá postava. Nevieme povedať, či bola dobrá alebo zlá, neprejaví sa výrazne ani jedna jej vlastnosť. Nemá vlastný názor, je to nevykreslená postava. Má 17 rokov, slúžila u majiteľa salaša a krčmy Michalčíka. „Bola útlej postavy, okrúhleho čela, mala ohnivo ryšavé vlasy zapletené do hrubého vrkoča“. Vie, že jej brat zabil krčmára ale nevieme čo si o tom myslí. V závere ju valach nájde mŕtvu v kolibe pri ohnisku.

Obsah : 1.

Valach miluje dievča, ktoré slúži u Michalčíkov a chce si ju vziať. Vie, že sú aj krajšie ale Malka ho priťahuje najviac. „Nemôžem povedať, že by bola krásna. Malka sa mi páčila taká, aká bola, ba práve len taká, drobná, vypĺchnutá, ušmochtaná.“ Je rozhodnutý popýtať ju o ruku a ide za ňou do krčmy. V krčme nájde len Michalčíčku, ktorá bola celá ustarostená, pretože jej manžel mal byť už pred štyrmi dňami doma z jarmoku z Liptova nesúc so sebou tridsaťtisíc. Valach nájde Malku v maštali pri robote a po opýtaní sa jej či by išla za neho dostane čudnú odpoveď. „Opýtam sa brata, zajtra ti poviem.“ Valach jej navrhne aby na druhý deň prišla do Jám. Potom ako mu odsúhlasila že sa zajtra stretnú, rozbehne sa s veľkým nadšením naspäť na salaš. Po ceste mu vietor prináša predstavu Malky, ako keby stála pred ním. Bola to ona, moja Malka, lebo som ju poznal po hlase a po vôni tela. Stála nado mnou ako anjelik. Akiste bola len v košieľke, nuž nočný chlad sa pravdepodobne prelieval po jej nahých ramienkach a plieckach, ktoré sa mohli belieť vo hviezdnom svetle ako lupene vodného kvietka.“
2. Po príchode na salaš sa stretáva so Šajbanom a hneď mu v hlave skrslo podozrenie že, je to náhrada za neho. Valach sa rozhodne, že pôjde na dolný beňušský salaš, ak by sa ukázalo, že Šajban chce zostať na salaši. Na druhý deň, keď dostal úplne inú robotu ako inokedy, hotoviť drevo v lese, myslel neustále na Malku. Tešil sa na stretnutie s ňou tak, ako si to naplánovali. Lenže večer Malka nechodila a on trpezlivo čakajúc na ňu si ju neustále predstavoval. „Och, bolo že mi vtedy ľahko a dobre. Ani mi na um neprišlo hnevať sa na Malku, že nechodí. Verabože nie. Prepĺňala ma dôvera a tešil som sa z chvíľky, ktorá mi dávala trošku ochutnať z pohára šťastia. Vzduch sa chvel a mne sa zdalo, že mám na lícach Malkin dych, horúci a nepokojný, ktorý ma opíja, že ma omára blízkosť Malkinho tela, drobného a bielučkého ako svíbové drevo.“ Namiesto Malky príde honelník s lístkom, ktorý mu poslala Malka. Ale valach nevie čítať a chlapec mu poradí, že nech ide za Šajbanom pretože on vraj vie čítať.
3. Valach po prebdenej noci sa ráno rýchlo vybral za Šajbanom. Odvtedy ako Šajban prišiel na salaš ešte s ním vôbec neprehovoril, lebo nemal dôvodu. Šajban mu škodoradostne oznámi, že Malka mu odkazuje aby zlato nekupoval, lebo sa ešte nemieni vydávať. Celý bol z toho sklamaný a zo šťastného dňa sa mu zrazu stal najnešťastnejší. Myslí si, že je to osud Boží : „človek je nájomníkom tohto sveta, nemôžeš si robiť podľa ľubovôle.

Nad nami tróni Hospodin On nadelí a ty ber a ďakuj za všetko, lebo reptanie sa nevypláca.“ Pred obedom mu honelník donesie správu, aby sa ponáhľal do Jám, že ho tam niekto čaká. Avšak nebola to pravda. V Jamach uvidel ako Malka vymieňala Šajbanovi čistú košeľu za skrvavenú. Ešte začul ako sa zhovárali o Michalčíkovi a o peniazoch. „Neboj sa,- pokračoval Šajban, - len mi oper košeľu a dones mi ju ešte večer sem, lebo túto, čo mám mi požičal bača, aby som nechodil s holým bruchom. Hneď zajtra odtiaľ zmiznem. Bača mi už naradil, ako sa najskorej dostanem za more. Tebe pošlem odtiaľ pas aj peniaze na cestu.“ Vtedy zažil valach v sebe veľké sklamanie. Pretože Malka nebola pre neho obyčajnou ženou ale niečím výnimočným. Valach stále premýšľajúc si ľahol na zem, a v tom odrazu začul kroky – bol to Šajban. Pustil sa s ním do bitky ale Šajban bol silnejší. Valach preto túži ešte viac po pomste a rozhodne sa ísť za žandármi.
4. Valach sa hneď cítil veselšie a cestou sa zastavil v krčme u Malky, kde pri pol deci jej vyrozpráva, že bol pri žandároch a že jej milý sa bude musieť za všetko zodpovedať. V tom mu Malka povie, že je to jej brat. Keď valach počuje túto správu zmeravie ako stolný stĺp. Uvedomuje si, že spravil chybu a vybehne za Malkou na poľanu do Jám. Rozhodne sa, že zmätie žandárov tak, že prebehne cez poľanu. Keďže je už prítmie žandári ho nerozoznajú, strieľajú po ňom a Šajban zatiaľ utečie. Je spokojný sám so sebou. Odčinil to, čo Malke spôsobil. Teší sa, že Malka videla, ako riskoval kvôli jej bratovi život. Ukryje sa v hore, kde dočkal rána. Ráno zájde na salaš a dozvedá sa , že baču odviedli žandári. Zájde do koliby a tam.. „A tam ma čakala Malka. Ležal na holej zemi, vedľa ohniska na ktorom nebolo stopy po ohni. Nohy jej voľakto prikryl kožúškom, aby im nebola zima, buď aby nesvietili tak veľmi úbeľom. Ruky mala položené vedľa tela, ako po robote, a dolu ľavým ramenom stekal jej úzučký potôčik čiernej hustej krvi. Tváričku mala vyjasnenú blaženým úsmevom a bielu, bielučkú ako svätá hostia. Oči klopila ako obyčajne.

Hanbila sa ešte na mňa dívať, lebo sme ešte neboli muž a žena, ale moje uši počuli, ako mäkko, mäkuško mi pošepkáva.......“

Kritika : „Táto novela patrí k ukážkovým dielam slovenského naturizmu“ (Milada Caltíková)

„Svet Švantnerových noviel je svetom magickým, lebo zreteľne v ňom cítime vôľu citlivého človeka – intelektuála, obklopeného takým prostredím, kde nieje konfrontovaný sám so sebou, to jest so subjektami, s ľuďmi, ktorí ho môžu ohroziť, zničiť, ale s prírodou, ktorá nieje nemá, naopak výrečná, pretože sa človeku prihovára vlastnou rečou.“ (Ján Števček).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

František Švantner Malka, Dáma