Thomas Mann Čarovný vrch

Všetko sa začalo výletom 32 ročného HC, muža civilistu, kt. práve cestoval do Davosu. Prečo? Na 3 týždenné prázdniny plné relaxácie pred svojím nastúpením do práce v lodeniciach. Cestou vo vlaku trochu filozofoval o svojom, podľa neho zbytočnom pobyte v liečebnom dome Berghof na úpätí kopca. Ale aspoň môže povedať, že prišiel navštíviť svojho bratranca. Práve keď sa vykláňal z okna, zavolal na neho hlas jeho bratranca Joachima. Urasteného , mladého a vojensky prispôsobeného muža. HC teda vystúpil z vlaku, v kt. sa viezol takmer 6 hodín a pozdravil sa s J. spolu s ním nastúpil do koča a pomaly sa viezli smerom k Berghofu. Cestou sa smiali na J rozprávaní. H mu zasa odovzdal pozdravy z domu. Keď prišli pred bránu, vrátnik mu pomohol s batožinou. Ubytoval sa na izbe číslo 44, hneď vedľa J. po prezretí si izby išli spolu do jedálne ne večeru. Cestou počuli niekoho kašľať. H ho pomenoval Panský jazdec. Jedáleň bola veľká sála, v kt. bolo 7 stolov. Pri každom stole bolo miesto pre 7, ale jedno vždy ostalo voľné. Ako sa H neskôr dozvedel, z času na čas si zvykol sadnúť za stôl doktor. H sedel hneď vedľa J. Pri stole s ním bola Pani Strohová. Bola to veľmi nevzdelaná osoba. Ďalej Marusja, s bujným poprsím a pomarančovou vreckovkou, kt. sa stále smiala. J ju mal rád. HC sa so všetkými zoznámil. Bol však tak veľmi unavený, že pomaly prestával vnímať. Po veľmi výdatnej večeri poprosil J, či by nemohli ísť do izby. J súhlasil. Cestou ho J ešte zoznámil s Dr. Krokowskim. Bol to muž nižšieho vzrastu s briadkou v čiernom obleku. Potom sa už konečne dostal do izby. H si často spomínal na svojho otca. Mal ho veľmi rád. HC bol sirota. Rodičia mu zomreli vo veľmi mladom veku. Vyrastal preto u dedka. Rád spomínal na zlatú krstiteľnicu. Po dedkovej smrti sa ho ujal strýc Tiennapel. H miloval kreslenie a lode. Preto sa rozhodol vybrať si aj také povolanie.
Ráno H prišiel zobudiť J. išli spolu na raňajky. Po sýtych raňajkách sa išiel s J prejsť. Keď míňali skupinky mladých ľudí, zdalo sa mu, že niečo na neho pískalo. Veľmi sa zľakol. Neskôr mu J povedal, že to bola Kleefeldová so svojím pneumotaroxom. H sa tomu musel smiať. Cestou naspäť sa stretli so Setembrinim. H si ho hneď obľúbil. Po malej prechádzke nasledovali 2 raňajky. Po nich oddych na izbe. HC si ľahol na balkón a odpočíval. Bdel. Počul zo záhrady muž. hlas, kt. sa vyhrážal dámam že sa zabije. Ako sa HC neskôr dozvedel bol to pán Albín. Po oddychu sa zoznámil tiež s pani „ tous de duex“. bola to vdova, kt.

obidvaja synovia boli v ústave. Cestou išli do dediny. H si potreboval kúpiť ťavie prikrývky. Potom sa vrátili na večeru. H si všimol, že niekto stále búcha dverami. Neznášal to. Preto sa tentoraz otočil. Zbadal mladú, peknú, pôvabnú dievčinu, kt. kráčala smerom k dobrému ruskému stolu. Opýtal sa J ako sa volá. Strašne mu niekoho pripomínala. Po večeri ostali chvíľu v salóniku. Potom išli spať. Takto asi vyzeral každý deň HC. A pomaly plynuli. V pondelok mal Dr K. prednášku. HC si pred ňou vyšiel na prechádzku. Sám. Prišiel až k vodopádom, pri kt. sa mu spustila krv z nosa. Ľahol si preto na lavičku. Po chvíli zaspal. Snívalo sa mu o jeho hrdinovi Pribyslavovoi Hippem. Požičal si raz od neho ceruzu. Keď sa zobudil, došiel na to na koho sa podobá pani CH. H sa musel cestou veľmi ponáhľať aby neprišiel neskoro. Na prednášku ale prišiel neskoro a zašpinený. Dr K. rozprával o láske. V stredu si našiel vo svojej izbe účet za uplynulý týždeň svojho pobytu. Išiel ho preto s J vyplatiť. Po 2 raňajkách sa stretol na chodbe so S. rozprávali sa spolu o svojich starých otcoch. H rád fajčil svoju cigaru – Mariu Mancini. Tentoraz mu ale prestala chutiť. A dni plynuli ďalej. Zaplatil aj druhý účet a blížil sa deň jeho odchodu. HC ale zistil, že sa zle cíti. Preto to povedal J. ten zavolal doktorovi. Ku H prišla ešte v ten deň pani Mylendoková. Bola to veľká, nechutná pani s jačmeňom na oku. H sa ani trochu nepáčila. Vynadala mu, prečo sa neohlásil skôr. A či nemá teplotu. Predala mu preto teplomer. Po odchode pani M, si HC nameral teplotu 37,6. HC musel ísť na vyšetrenie k Behrensovi. Našiel mu pri pľúcach šelestové miesto. Preto tu musel HC ešte pár dní pobudnúť. Napísal strýkovi T. list, že sa trochu oneskorí s príchodom do lodeníc. H ostal ďalšie 2 týždne ležať v posteli. Raz ho prišiel navštíviť S. Dlho sa s ním rozprával. Onedlho musel ísť HC na ďalšiu lekársku prehliadku a rôntgen. Stretol sa tam s pani CH. veľmi sa mu zapáčila. No nemohol zo seba vydať ani slova. Musel sa s ňou rozprávať J. pomaly sa blížil sviatok VS. A po ňom Vianoce. Raz po raňajkách si H a J išli pre poštu z roviny. H tiež čakal zásielku svojich cigár. Snažil sa byť čo najbližšie pri pani CH aby cítil jej vôňu a mohol sa jej dotknúť. Z davu ľudí čakajúcich na poštu ho vytiahol S. spolu s ním odišiel do salónu. S ho začal poučovať a nabádal ho aby sa vrátil domov na rovinu. HC odmietol. Našťastie ich zakrátko objavil J. opustili teda S a išli s i odpočinúť na terasu.

H sa nerád priznával, ale zistil že sa zamiloval do pani CH. ako tak rozmýšľal a fajčil svoju MM, všimol si že k nim ide B. Tiež fajčil. B sa pri nich pristavil a pýtal sa na ich zdravotný stav. Po chvíli rozhovoru si vymenili B a H cigary. B mal veľmi dobrú egypt. značku. Potom ich B na H naliehanie pozval domov. B totižto ako záľubu rád maľoval. HC sa dozvedel že Ch slúži ako model pre B. Preto chcel HC vidieť tento obraz. Keď prišli k B domov, H ho hneď uvidel. Pomaly sa k nemu snažil dostať, aby nevzbudil pozornosť. B ich pohostil kávou a zákuskami. Po krátkom rozhovore o obraze museli odísť na večeru. Pomaly sa blížili Vianoce. Dostali aj malé darčeky z domu. Po Vianociach umrel PJ. HC si veľmi prial spoznať zomierajúcich. Snažil sa im spríjemniť posledné chvíle na zemi. Preto ich navštevoval, posielal im kvety a staral sa o nich až kým nezomreli. Takto sa spoznal aj s Kathleen. Bolo to opustené dievča, kt. rodičia nenavštevovali. H a J sa o ňu starali a ona im za to bola vďačná. Bolo dávno po Vianociach a v dohľadnom čase sa dali očakávať fašiangy. HC na každom svojom kroku sledoval pani CH. Fašiangy boli v plnom prúde. Jedáleň vyzerala ako karnevalová sál. Pri večeri sa HC pohádal so S o tykaní. Doteraz si vždy vykali. S sa mu priznal, že po fašiangoch sa rozhodol odísť. Ubytoval sa dolu v dedine u krajčíra. Po večeri sa všetci zbehli do salónu. Pri jenom stole sa kreslili prasiatka jedným ťahom. H ale nemal ceruzka. Išiel si ju požičať od pani CH. tá mu ju požičala. Tak isto ako PH. Medzitým sa ale kreslenie skončilo. H sa dal do reči s CH. usadil ju do kreslo a on si sadol k jej nohám. Začal jej vyznávať láske. CH mu povedala, že ho má tiež rada. Je ale vydatá a zajtra odchádza na malý výlet na rovinu. H bol sklamaný. Na pamiatku mu dala svoj rôntgenový snímok. Potom sa rozišli každý do svojej izby. Odchod pani CH, HC veľmi zranil. Prebehol skoro tajne, až na pár ľudí, kt. sa prišli rozlúčiť. HC medzi nimi nebol. Pozeral sa z okna svojej izby a spomínal pritom na rozhovor s ňou deň predtým. Na zabudnutie tohto trápenia sa išiel s J po 2 raňajkách prejsť. Cestou sa rozprávali o astrológii. Stretli tiež S, kt. išiel ešte s niekým. S si ich všimol, ale nechcel sa s nimi rozprávať. H si to ale nevšimol. A zastavil ich, aby ich S zoznámil. Muž, kt. išiel s ním bol malého vzrastu v čiernom a držal vychádzkovú paličku. Bol to Naphtan. Pretože sa blížil čas obeda a oni museli ísť, rozlúčili sa. N ich však pozval k sebe domov. A oni naozaj jedného dňa prišli. Izba v kt.

býval bola veľmi skvostne zariadená.
J sa medzičasom rozhodol, že opustí liečebný dom Berghof a vráti sa na rovinu k vojenčine. H sa mu to snažil vyhovoriť, ale nič nepomohlo. J naozaj odcestoval. H išiel za S pre radu, pretože sa príšerne nudil. Ten sa mu priznal, že nechcel aby sa zoznámili s N pretože to bol jezuita. Ale teraz sa nedalo nič robiť, S mu poradil lyžovanie. H s tým súhlasil a išiel si preto kúpiť so S lyže. Aj proti zákazu B išiel jeden večer lyžovať. Keď sa chcel vrátiť, začalo strašne snežiť. A H sa stratil. Nevedel, kde je cesta domov. Nakoniec našiel stodolu, kde prespal noc. Ráno sa vrátil. Čas pomaly utiekal ďalej. V auguste dostal list od J, že sa vracia do Berghofu. Bol vo veľmi zlom stave. J ležal celý čas len v posteli. Ku koncu už jedol iba kašovité jedlá. J umieral. Zavolali jeho mamu. V novembri J zomrel. Pochovali ho v jeho rodnej zemi.
H bol teraz veľmi smutný. No náladu mu zdvihol aj príchod pani CH. no neprišla sama, ale s pánom P. bol to veselý muž, kt. sprevádzal pani CH po jej cestách. Mal ju rád. P si hneď HC obľúbil. Po večeri hrali všetci spolu karty. P objednal veľa pitia a jedenia. Po skončení hier sa išlo späť. P bol tiež veľmi chorý, preto väčšinu času preležal. H ho chodil navštevovať. Spolu sa spriatelili a rozprávali. P odhalil lásku HC ku pani CH. keď sa jeho stav trochu zlepšil, rozhodol sa výjsť si na výlet. Zobral so sebou pani CH, HC, S, N, W a F. rozhodli sa ísť sa pozrieť na vodopády. Bol to nádherný pohľad. Keď sa tam naobedovali vracali sa naspäť. V noci prišiel sluha zavolať HC, že má ísť súrne k pánovi P. keď k nemu prišiel, ležal v posteli. Bol mŕtvy. Samovražda. Po tomto incidente pani CH odišla navždy. HC sa s tým snažil zmieriť. Už nesedával pri svojom obvyklom stole. Sedel vedľa dobrého ruského stola. Jedného dňa keď vychádzali z raňajok, zbadali na stole gramofón. HC si ho hneď obľúbil.
V ten večer pri spoločných hrách sa HC spoznal s Elly. Hovorilo sa, že sa rozpráva s duchmi. Preto sa pár ľudí dohodlo a stretlo sa v izbe pani K aby privolalo Holgera. Holger bol Elliin duch. Podarilo sa. Neskôr sa pod dozorom Dr. K pokúšali aby im Holger ukázal niekoho z mŕtvych. HC si vybral. Chcel vidieť JZ. Veľmi sa ho ale zľakol, vstal a zažal svetlo. Duch JZ zmizol.
O pár mesiacov neskôr sa vydali S, N, HC, F, a W do M. po namáhavej a dlhej ceste sa zastavili v moteli ne obed. Obed ale nevychádzal dobre. S s N sa začali hádať. Nakoniec sa dohodli na súboji. Celou cestou späť sa nerozprávali. Každý sa im súboj snažil vyhovoriť. Nepomohlo to. Dohodli sa na mieste aj na pravidlách. HC požičal od pána A zbrane.

Pri súboji S nechcel vystreliť. N tiež nie. Nakoniec vystrelil. Nie ale na S, ale sebe do hlavy. Neskôr N zomrel.
HC prežil v Berghofe 7 rokov. Sedel pri každom zo 7 stolov. Nakoniec išiel do vojny. A my sme sa už nedozvedeli či žije alebo zahynul vo vojne.