Dobroslav Chrobák Drak sa vracia

Hľadanie ľudskej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. (J. Conrad: Lord Jim)

Dielo je svojím vyznením hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolestí iného, pochopiť jeho činy a odpustiť. Umožňuje čitateľovi zažiť radostný pocit a uľahčenie z odpustenia. Poukazuje na to, že uzavretosť komunity prináša strach z nového a odlišného – stačí, že človek nie je z dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zla. Žáner: naturistická novela, „rozprávka“
Kompozícia : 12 kapitol, epilóg

Hlavné postavy: Drak (Martin Lepiš Madlušovie), Šimon Jariabek a jeho žena Eva

DEJ
Nie je chronologický, autor niektoré udalosti vysvetľuje a ozrejmuje čitateľovi neskôr. Dej sa začína pohľadom do chalupy Šimona Jariabka. Eva už má všetko porobené, čaká na muža („Počkala, kým sa priblížil na päť krokov, potom vstala, pritisla sa k dverám a sklopiac zrak, nechala ho prejsť popri sebe. Vedela, že ako vždy, ani dnes ju nepozdraví a nepodíva sa na ňu. Sadne si za stôl a bez slova začne chlípať polievku, ktorú ona položí pred neho práve tak ticho a bez slova. Za celý čas nezdvihne hlavu a neprihovorí sa jej. Počká ešte na jeho rozkaz pre zajtrajšok, ktorý vysloví vždy, až doje, až sa zodvihne od stola a urobí tri kroky smerom k izbe, v ktorej spávajú. .. Vypočuje jeho rozhodnutie, odprace zo stola a vyčká, kým zaspí. Potom sa nehlučne odstrojí v pitvore a vojde do izby, do svojej postele, ktorá stojí v druhom kúte, oddelená od jeho postele lavicou, stolom a stoličkami.)
Tento večer je však odlišný od iných, keď Šimon oznamuje Eve, že sa vrátil Drak. Eva bola zaľúbená do Draka, s ktorým sa strela navrch Pekle, „kde vyvstal pred ňou, akoby vyrástol zo zeme, keď niesla batoh ľanu .. . Založil si vtedy ruky vbok, usmieval sa a znezrady, keď k nemu zdvihla splašený zrak, chytil ju za plecia, pritiahol k sebe a bozkal rovno doprostred úst. Bozkal ju raz, dva razy, bohvie koľkokrát, stále pritom ukazujúc veselé, vlhké zuby, nič nevysvetľujúc a na nič sa nespytujúc. .. Stál nad ňou ako ten, čo si môže rozkázať a môže robiť, čo sa mu zapáči, pretože ona je slabá a bezmocná. Taká bezmocná, že ju bozkával do tých čias, kým sa pod ňou nepodlomili kolená a kým sa pred ním nerozložila so smiešne vykasanou sukňou.“ Rada ho pozoroval pri hrnčiarskej práci, koncentroval sa však iba na robotu, pri ktorej si nespieval ani nehvízdal a Evu si nevšímal. Drak býval vo vyžihárni za dedinou.

Našiel ho starý a napoly slepý Lepiš Madlušovie, keď kôň zastal a nepohol sa dovtedy, kým chlapca Lepiš nenašiel. Lepiš ho aj vychovával, bol izolovaný od rovesníkov, používal tie isté slová ako jeho opatrovník, ľudí obchádzal v širokom oblúku, chlapci hádzali za ním kamene. Ostatní si ho všimnú až vtedy, keď starý Lepiš zomrel. Lepiš padol do jamy, z ktorej ho mladý Drak vytiahol a dotiahol do chalupy. Bol pri ňom celý deň a noc, dokým sa starý Lepši neprebral. Keď sa Lepiš prebral, poslal ho do dediny po pomoc. Avšak keď sa vrátil aj s pomocou, starý Lepiš bol už mŕtvy. Toto tajomstvo ľudí lákalo a našli sa aj traja odvážlivci, ktorí mu prekutávali chalupu. Drak ich pri tom chytil, poviazal a hodil do potoka. Chceli ho dvakrát podpáliť a dva razy by sa im to aj podarilo, keby si Drak nebol zaobstaral psa, ktorému ho otrávili a tak sa Drak rozzúril, prišiel do krčmy, kde týchto troch našiel, zmlátil ich a zobral fľašu špiritusu a podpálil ich. Nebyť žida, ktorý ratoval svoj majetok, neboli by sa z toho dostali živí. Posedel si za to dva mesiace v árešte, ale odvtedy mal od nich pokoj. Meno Drak mu prischlo načisto. Nik ho inak nevolal a všetci verili, že jeho prítomnosť v dedine môže značiť len nešťastie. Nastal hlad a dedinčania raz na jar uvideli, ako Drak vezie štyri vrecia. Mysleli si, že je to pšenica. Vtrhli do domu, otvorili vrecia a videli, že je tam biely prášok. Zdalo sa im, že je to múka, ale keď ju ochutnali, začalo ich dusiť a Drak im povedal, že je to hrnčiarska hlina. Oni si však mysleli, že to Drak začaroval múku na hlinu. Draka našli v jame, kde našli predtým aj Lepiša, s ranou na čele. Eva ošetrovala Draka, ktorý po dvoch týždňoch odišiel. Dve klebetnice hovorili, že Eva sa prespala s Drakom. Keď Drak odišiel, čakala ho celú noc, ale on neprišiel. „Nepamätá sa, ako prečkala rok a potom ešte jeden. Vie len, že sa jej medzitým narodil syn, ktorého si vzala stará mať z druhej dediny, že po dvoch rokoch prišiel za ňou do komory Šimon a že ona už bola natoľko otupená a on natoľko opitý, že im obom na ničom nezáležalo, ani vtedy, ani potom, keď stále s ním bez party pred oltárom. Čakala, že jedného dňa sa (Drak) vráti a potom to všetko prestane ako zlý sen. A teraz sa teda vrátil. Vrátil sa k nej a k synovi.“
Drak prichádza do krčmy, kde si objedná pálenky a jedlo. „Zmenil sa náramne a vo všetkom. V držaní i v pozore.“
Šimon prišiel do krčmy, nestretol sa však s Drakom. Sedí okolo desiatej hodine večer na lavičke pred krčmou a rozmýšľa o Drakovom návrate.

„Najlepšie by bolo zapľuť všetko a stratiť sa odtiaľto, z tohto prekliateho kútiska.“ Vrátil sa domov, ľahol si do postele a vidí, ako Eva vybehla von. Myslí si, že išla k Drakovi, ona však vybehla iba na dvor. Šimon zobral sekeru, že sa ide s Drakom vyrovnať raz a naposledy. Vyčkáva i vidí, ako Drak vyšiel pred dom a začína pribíjať pod lastovičie hniezda doštičky a zdvihne lastovičie mláďa a dá ho naspäť do hniezda. Toto odzbrojí Šimona. Drak sa vrátil o Jáne. „Pritom je každému nápadné a všetci na to myslia, že to má byť už druhý suchý rok za ich pamäti. Ten prvý skončil Drakovým odchodom z dediny, Tento druhý začína sa jeho návratom.“ Všade je veľké sucho, po horách sa začínajú zjavovať ohne. V nedeľu pred sv. Jakubom prichádza do dediny pastier zo Smrečín. Oznamuje, že dobytok je v hroznom stave. Richtár zvolá chlapov, aby vyriešili situáciu. Nikto si však nevie dať rady, ako odviesť dobytok do bezpečia, nakoniec sa však zjaví Drak, ktorý navrhne riešenie, ktoré nakoniec chlapi prijmú. Drak chce za dovedenie dobytka iba to, aby mohol ťažiť hlinu pod Peklom. Obecný výbor rozhodne, že ak Drak nevráti do týždňa dobytok, zhorí jeho chlapu. Chlapi sa rozhodnú, že s Drakom pošlú Šimona, ktorý má naňho dávať pozor. Postupne ako idú, získava Šimon dôveru v Draka. Drak sa poznal na okolí s bačom a tak doniesol barana, ktorého spoločne zjedli. Začalo pršať, tráva ozelenela a dobytok sa čiastočne zotavil. Drak vie, že dobytok nestihne zahnať do týždňa a preto vysiela chlapca zo salaša, aby v dedine oznámil, že príde neskôr. Drak sa stretne s Poliakmi, s ktorými sa vrúcne zvíta. Šimon si myslí, že Drak predal voly Poliakom a udrie Draka dvakrát bičom. Na Drakovu obranu sa postavia Poliaci, hodia po Šimonovi valašky, ale Drak sa nebráni. Až potom kopne Šimona do žalúdka, ktorý zamdlie. Šimon sa preberie v noci. Vidí cez škáru, ako pri ohni sedí Drak s dievčinou a viacero Poliakov. Žena ho príde skontrolovať a nechá otvorené dvere. Šimon prichádza do dediny a podpáli Drakovi chalupu. Ide za richtárom, ktorý sa len smeje na Šimovi, že si myslel, že Drak predal dobytok. Ukazuje Šimonovi prichádzajúcu čriedu a až vtedy si Šimon uvedomuje, ako zle spravil a že Drakovi krivdil. Drak prichádza so ženou Žoškou, vidí horiacu chalupu, ale situáciu rieši pokojne (budú spať v obecnej bujačiarni). V epilógu stará mama (Eva) dopovie rozprávku vnukovi. „Potom už nebolo nič.

Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli …Spi, syn môj.“






Charakteristika postáv

Drak (Martin Lepiš Madlušovie)
- vysoký, počerný, s uhrančivými črtami, tenký, pružný
- náročné situácie rieši so stoickým pokojom
- bozkáva Evu, ktorá sa doňho zaľúbi, avšak pravdepodobne on jej tento cit neopätoval
- dedinou nepochopený
- všetko zlé zvaľujú naňho
- potom, ako ho niekto zranil (pád do jamy), odišiel na dva roky preč
- bojuje za svoju česť, citlivý, nekonfliktný, odvážny, odpúšťajúci, mlčanlivý, stoicky pokojný, racionálny, starostlivý
- ľúbi Žošku
- všetky vlastnosti naturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, šírenie zla a nešťastia: sucho, neúroda, zahrdúsenie dedinčanky v žitisku, vražda opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je uzavretým a tichý samotár, ktorého životný spôsob ostáva pochopený len Evou


Eva
- žena Šimona Jariabka
- bola zaľúbená do Draka, mala s ním dieťa, bola oddaná iba jemu, avšak Drak jej túto lásku neopätoval a tak jej cit lásky zahorel k Šimonovi
- starostlivá, citlivá, vek zahojil rany z lásky k Drakovi

Šimon Jariabek
- zobral si Evu za ženu, aj keď mala dieťa s Drakom
- chápe Evu a jej vzťah k Drakovi, je dokonca ochotný prepustiť ju Drakovi
- nedokáže zbiť či zabiť Draka, lebo mu nič nespravil, aj keď dedina to očakáva
- keď idú s Drakom za dobytkom, dôveruje Drakovi, aj keď stále má podozrenie, že Drak niečo chystá
- nepochopí situáciu s Poliakmi, reaguje emotívne – udrie Draka bičom, pobije sa s Poliakmi, zapáli chalupu
- chce sa Drakovi ospravedlniť za to, že mu podpálil chalupu, Drak vycítil, čo chce Šimon povedať a odpúšťa Šimonovi, pretože vie, že aj on mu v minulosti ublížil.

Zdroje:

D.Chrobák: Drak sa vracia -