Frollo začal byť čoraz viac prísnejší, nevľúdny a začal stále viac nenávidieť a odsudzovať cigáňov. Pramenilo to z jeho lásky k Esmeralede, pre ktorú sa začal duševne i fyzicky týrať. Ani Clauda Frolla, ani Quasimoda nemali ľudia radi. A na ich prechádzkach sa im často vysmievali. 5. kniha
Frolla prišiel navštíviť kráľov lekár s vidieckym šľachticom kmotrom Tourainským. Ten chcel od Clauda radu – lekársku. Ale Claude vraví, že on ani v lekárstvo, ani v astrológiu neverí. Jediné v čo verí, je vraj alchýmia. Kráľov lekár je zhrozený, ale kmotor nestráca vieru, že mu poradí. Claude mal hrôzu z kníhtlačiarstva. Povedal: „Toto zabije tamto. Kniha zabije budovu.“ Tlač zabije cirkev. Tlač zabije staviteľské umenie. Spisovateľ rozoberá, čo znamenali tieto Frollove slová.

6. kniha
Quasimodo sa dostal pred súd. Keď ho začal sudca vypočúvať, on žiaľ nič nepočul. Navyše aj sudca bol hluchý. A keď sa ho niečo spýtal, myslel si, že Quasimodo odpovedal a hovoril ďalej. V sále vybuchol obrovský smiech. Nakoniec ho sudca odsúdil na hodinu bičovania na pranieri námestia DeGréve. Jehan Frollo, ktorý sedel v kúte siene povedal: „Krucifix, to je ale správny rozsudok.“ Spisovateľ na námestí DeGréve opisuje celu, ktorá je v jednej budove a ktorú kedysi dala urobiť panna z Rolandovej veže na znak smútku k svojmu otcovi. Tá má len jedno okienko s mrežami. V tomto predčasnom hrobe sa deva trápila 20 rokov a čakala na smrť. Modlila sa, spala v popole, oblečená v čiernom vreci sa kŕmila chlebom a vodou, ak jej ho milosrdní chodci položili medzi mreže okienka. Nakoniec zomrela. Potom celu využívali aj iné ženy, ktoré chceli prežiť svoj ostatný život len modlením. Ľudia volali týchto ľudí pustovníkmi. V Paríži bolo takýchto cieľ veľa. Nikdy sa nestalo, že by táto cela bola opustená. Vtedy bolo na každej budove niečo vytesané, čo by charakterizovalo je funkciu. Tu bolo: „Myšia diera.“ Cela v Rolandovej veži bola obsadená. Bola v nej pustovnica sestra Gudula. Tri ženy sa rozprávali o nej a aj o Chudôbke. Bola to chudobná žena, ktorá sa rozdávala všetkým mužom. Bola bohatého pôvodu, ale nemala už nikoho. Keď ňou už všetci opovrhovali narodilo sa jej prekrásne dievčatko s čiernymi vlasmi. znovu opeknela a začala mať zákazníkov. Z množstva peňazí nakúpila dievčatku šatstvo. Mala ho nesmierne rada. V jeden deň prišli do mesta cigáni. Chudôbka priniesla svoju dcérku Agnešku cigánskej veštkyni. Šťastná sa vracala domov, čo jej veštkyne vyveštili. Nechala malú spinkať v postieľke a išla to vyrozprávať susede. Za ten čas dve cigánky deti vymenili.