Zobrali si Agnešku a jej dali malého netvora. Chudôbka bola nešťastná, naplašená a zúfalá. Keď sa dozvedela, že cigáni odišli a našli sa po nich len kozie bobky, krv a mašličky jej dievčatka, myslela si, že ju zjedli. Na druhý deň prestala rozprávať, zošedivela a zmizla. S malým netvorom odišli za arcibiskupom, ktorý mu vyhnal diabla z tela a poslal ho do Chrámu Matky Božej v Paríži ako nálezcu. Tri ženy sa šli potrieť na tú pustovnicu z Myšej diery. Naskytol sa im nepekný pohľad. Zbadali zúboženú ženu a detskú črievičku, o ktorej sa rozprávali ženy, že už len tá zostala Chudôbke po jej dcéruške. Bolo jasné, že sestra Gudula je Chudôbka.
V tom istom čase sa dav ľudí díval na námestí DeGréve na pranier, kde bičovali Quasimoda. Jehan Frollo ešte pred tým na posmech vykríkol, aby sa ľudia pozerali na Quasimoda – zvonára jeho brata Clauda Frolla. Keď ho dobičovali, musel si ešte hodinu odpykať na pranieri pred ľuďmi. Tí naňho chŕlili iba nadávky a posmechy. Keď Quasimodo začal kričať: „Piť!“, ľudia sa len viac rozosmiali. Nakoniec mu podala vodu Esmeralda. Quasimodo bol prekvapený ako sa mu odpláca za to, čo jej urobil.

7.kniha
Kapitán Phoebus bol na návšteve u svojej tety a sesternice, s ktorou ho chcela teta oženiť. Sesternica a jej priateľky sa zabávali v prítomnosti mladého muža, keď tu zrazu začuli bubienok mladej cigánky. Kapitán ju zavolal k sebe. Sesternica a jej priateľky v nej vycítili nepriateľa. Svojou oslnivou krásou zaliala celú miestnosť. Esmeralda bola v ich prítomnosti veľmi hanblivá. Dievčatá ju pred jej očami začali kritizovať a ohovárať. Potom zbadali jej malú kozičku a chceli, aby im niečo zatancovala a predviedla. Kozička mala niečo obviazané okolo krku, čo si dievča všimlo. Kým cigánka tancovala, prilákala kozu medovníkom a odviazala jej vrecúško. Boli v ňom písmená, ktoré ihneď koza zoradila do slova – Phoebus /meno kapitána/. Keď to zbadala sesternica Ľaliana, povedala, že cigánka je bosorka a zamdlela. Potom cigánku vyhnali a Phoebus neutekal za sesternicou, ale za Esmeraldou.
Claude Frollo tiež videl cigánku tancovať a prekvapilo ho, že vošla do domu, odkiaľ na ňu volala skupinka dievčat. Claude bežal cigánkiným smerom, čo prekvapilo Piera Gringoira, ktorý ho videl. Claude ho zavolal do Chrámu, kde sa ho spýtal, prečo ho nebolo dva mesiace vidieť a teraz ho vidí v peknom farebnom obleku, v strede skupinky ľudí ako sa predvádza so stoličkou v ústach. Vysvetlil mu, že teraz aspoň má každý deň, čo jesť a kde bývať. Claude sa ho spýtal, prečo sa spolčil s tou cigánkou.