A keď sa pozrela do šuflíka, kde si odložila toliar, čo jej dal kňaz za izbu, zbadal, že už je tam iba suchý list. Keď sa Esmeralda ani po dlhom čase nechcela priznať, odviedli ju do mučiarne, kde sa o dlhom mučení priznala Jacquesovi Charmolueovi. Krívajúca sa potom vrátila do súdnej siene. Potom ju odviedli do vyšetrovacej siene, kde všetko spísali a odsúdili ju za čarodejníctvo, mágiu, smilstvo a vraždu Phoeba de Phateaupers. Teraz bola Esmeralda v tmavej cele, kde nepohnute sedela a znova a znova sa jej vybavovali v hlave všetky tie hrozné, ale aj tie krásne veci, čo zažila. Nevedela ako dlho tu je, keď jedného dňa alebo noci vstúpil do jej cely kňaz. Uprene sa naňho dívala. Spýtal sa jej, či je pripravená na smrť, ktorá ju čaká na druhý deň. Zmohla sa iba na to, aby povedala, že to je ešte ďaleko a že je jej zima. Kňaz jej povedal, že ak chce môže ísť s ním, ale keď zbadala jeho tvár, spoznala v ňom toho istého človeka, kt. videla v tú noc. Zľakla sa ho a zakryla si tvár. Povedala mu, že ju nenávidí a spýtala sa ho, prečo ju sleduje. Kňaz povedal, že ju miluje. Priznal sa jej zo všetkých svojich pocitov, kt. mal odkedy ju stretol. Po celom jeho dlhom vyznaní lásky k nej a sebatrýznení preto ho s krikom vyhnala a povedala, že nikdy nebude jeho, to radšej zomrie, lebo zabil jej Phoeba. Okolo Rolandovej veže kráčal kňaz. Kajúcnica /pustovnica/ počula, že majú vešať cigánku, spýtala sa ho ktorú. On jej povedal, že tú mladú, krásnu. Ďakovala bohu, pretože tú najviac nenávidela. Jej dcéra, by mala byť v jej veku, ale vďaka cigáňom nie je. Ale kňaz klamal, keď povedal Esmeralde, že Phoebus je mŕtvy. On žil. Vrátil sa k svojej čate. Ľalianu, svoju sesternicu, požiadal o ruku. Zatiaľ, kým on bol so svojou snúbenicou, na námestí pripravovali Esmeraldinu popravu. Phoebus o tom nevedel. Ľaliana sa chcela na to dívať z okna, a tak sa to dozvedel. Tesne pred popravou sa jej ešte raz arcidiakon spýtal, či ho chce, ale ona odmietla. Keď Esmeraldu viedli na popravisko, zbadala Phoeba. Vykríkla a chcela k nemu zdvihnúť ruky, ale ten sa rýchlo skryl. Vo chvíli, keď mala Esmeralda zomrieť, Quasimodo na lane ju zachránil a kričal „Azyl!“. Odviezol ju do chrámu, ten mal právo azylu. Tam jej nemohol nikto nič urobiť. Ľudia kričali „Sláva!“ a kajúcnica sa preľakla. Frollo sa vrátil do Chrámu. Nečakal, že Phoebus žije. Prechádzal sa po meste, myšlienky mu vírili hlavou. Zrazu začul smejúceho sa chlapca s dievčaťom. Bol to Jehan a bol opitý. Frollo sa pred ním skryl a vrátil sa do Chrámu. Zaspal. Keď sa zobudil, kráčal po schodoch a zbadal ženu, celú v bielom.