Konštruktér so však z ničoho nič nahneval, že ju nemal prvý, o nechal ju. Keď sa hľadá dôvod, vždy so nájde. Potom zanevrela na to hnusné špinavé pohlavie, kým sa jej nezačal okolo sústruhu obšmietať brigádnik zo Slovenska, o dovtedy jej nedal pokoj, až sa s ním stretla. Chodili ohromne slušne do kina a na kúpalisko, ale on - Urban sa asi bál, že ju to nebude takto naplano baviť, a veľmi nešikovne ju začal spracovávať; nechcelo mu dať najavo roztrpčenosť, lebo sa jej troška páčil, no keď už bol smiešny, poslala ho domov Odišiel ako zbitý pes a viac sa s ňou nestretol.“/12
Dana doma dlho neobsedí a rozhoduje sa ísť do práce o niečo skôr aby sa mohla stretnúť s Urbanom, na (ne)šťastie sa dozvedá od kolegu Mira, že Urban si vzal dovolenku, kvôli bolestiam hlavy. Druhá časť sa končí odchodom Dany z práce, kde sa stretáva so Soňou. Ich priateľský dialóg sa znenazdajky prenesie až do hádky o Urbanovi.
iii) Pokus o smrť v duši
Urban je pred odchodom z Bratislavy do Ostravy, pred tým než sa vydá na cestu ešte venuje pár chvíľ prechádzke po meste, úvahám o domove a rodnom kraji, pozorovaniu okolia a ľudí. „Bolo by krásne, keby tá rieka mala ženské meno alebo keby nemala meno vôbec; priznávaš si, že si to ty nevymyslel a súčasne sa v spomienkach vraciaš k rozhovorom na kopci nad mestom - päť-šesť ľudí milujúcich zvážené slovo, ktorých silný zážitok prinútil vyjadriť sa. Keby rieka nemala meno, cítili by ste, že žije. Ak sa volá Dunaj, musíš na ňu myslieť ako na neživú vec.“/13
Temer pred konečnou si Urban uvedomí, že v 6iline na železničnej stanici si zabudol batožinu.
„Dvihneš ruky a zrazu nevieš, kam si si položil kufor. Pozeráš, pozeráš, no kufra niet. Všetci ťa sledujú. . . Po chvíli, v ktorej sa ti súčasne zakrútila hlava a zdvihol žalúdok, si zbadal, že kufor si nechal v Žiline na stanici.“/14
Prichádza obdobie, ktoré na hrdinu vplýva veľmi pozitívne. Opäť sa vrátil k viere v Boha, a dokonca aj práca mu ide od ruky.
„Čítavanie lzaiáša patrí k najkrajším chvíľam môjho života, napísal si do nového denníka. Zabúdam na obsah a musím sa často smiať. Je to veľmi šarmantný prorok a neviem, prečo sa o ňom hovorí vždy s takou vážnosťou. Ale ani to si nevedel naisto. Ráno okolo ôsmej si nasadal na jednotku a viezol sa do knižnice. Vymohol si si natrvalo popoludňajšiu smenu, a tak si úplne svieži čítal, rozmýšľal a zapisoval dojmy z čítania.