Kým si do knižnice chodieval až po smene a poobede, zväčša si za stolom zaspal.“/15
Jediná vec, ktorá mu vtedy nevyhovovala bol vzťah s Danou, azda to mohlo byť spôsobené až prílišným zapálením sa pre vieru, čo sa len veľmi ťažko dalo niekomu vysvetliť.
„Súbežne sa v tebe postupne vyvíjal podivuhodný vzťah k Dane, ktorá ti napísala list. Zahlušil si všetko chodením po lesoch a hádkami s kde-kým. Najprv si sa pohádal so svojím spolubývajúcim, pánom Holečkom. Pravdu povediac, na príčine bol on. Ležal si na posteli, akoby si spal, a on vyžadoval, aby ste si ihneď zahrali šach. Cengol si zrejme. Potom do teba hodil knihu a ty si mu vylepil. Takto si to rozprával každému, koho to zaujímalo, no v skutočnosti to bolo komplikovanejšie.“/16
Prichádza leto a jarný entuziazmus Urbana úplne opustil, už sa nevenoval náboženstvu ani čítaniu Pascala, prepadá dennodennému stereotypu: práca – karty – spánok –práca, a ocitá sa akoby v začarovanom kruhu. Je zaujímavé, že svoj úpadok si veľmi dobre uvedomuje, no nedokáže proti nemu bojovať.
„Dni leteli a každú nedeľu si si uvedomil, že márniš čas, že by si mal žiť ináč.“/17
Tento spôsob mu jednoznačne nemohol prospieť a a začína si uvedomovať, že ho nemôže uspokojiť, a preto sa rozhodne ísť na spoveď a skúsiť sa postaviť opäť na nohy. Lenže pri spytovaní svedomia a opakovaní si desatora prichádza na úplne iné myšlienky. Zisťuje aký v skutočnosti je, nezmyselnosť desiatich prikázaní, a že nenávidí Danu pre jej ošklivosť, neskúsenosť, a že by radšej volil skúsenú a prefíkanú Soňu. Chcel by najradšej trpieť a takým smerom sa uberajú aj jeho myšlienky, myslí na vraždu, prsnejšie, chcel by zabiť Danu, len aby sa dostal do „chládku“.
„Musím sa dostať do väzenia - vravíš si a myslíš na väzenie, kde je chládok a denne treba ťažko pracovať. Zabiješ ju a dobrovoľné sa prihlásiš. Čím?
To sa ešte uvidí. Dýkou alebo ju zaškrtíš. Lebo niet vhodnejšieho miesta pre človeka, ako som ja. Budem vedieť, prečo trpím. Budem nútený milovať oddych a nebude viac vznešených myšlienok, pretože tie sú pre poriadnych ľudí, a nie pre vrahov. Vrah nemusí mať myšlienky, nemusí veriť v boha, boh ho nechce, nemusí sa usilovať, aby sa páčil ľuďom, stačí, keď robí dobrotu. Keď ma pustia, budem starší a obľúbim si pivo v rodnej dedine, budem okopávať kukuricu a posadím si amerikán. Vraj malé radosti ! Niet iných radostí a treba to pochopiť aj za cenu, že budem nosiť na čele biľag. Nech čert vezme mladosť s jej sprievodnými znakmi Nepotrebujem byť mladý, nenávidím zanietenia a horúce lásky, nech, čert vezme čisté ideály. Ideál je stále robiť zle a byť príťažou spoločnosti. Och, keby ma tak popravili. Najlepšie, keby ma zastrelili, ktovie, prečo zločincov vešajú. . . teľce.“/18
Keď sa mu nálada trošku polepší, rozhodne sa ísť na obed, kde stretáva Soňu.