Akými slovami jej mám povedať, čo chcem?)“/20
Na koniec sa toto rýchle vzplanutie končí fiaskom, Soňa a Urban sa pohádajú a Urban sa opäť dostáva do veľmi depresívnych až samovražedných nálad.
„“Soňa,” takmer si kričal, “povedz, čo odo mňa chceš ! Čo som ti spravil, čím som ti ublížil. . . čo odo mňa všetci chcete ? Som lajdák, vrah, bulač, lenivec. Čo ešte chceš odo mňa počuť ! Som panic. S Danou som nespal, chcel som spať s tebou, lebo som si myslel, že som ti sympatický. . . smejte sa mi, že som nespal so ženou, ale prečo mi stále vyčítate nemožnosti, o ktorých neviem ? Kto by konal v mojej koži ináč, kto by nešalel, keď vidí ženu. . . ?”
“Nekrič! Počúvajú ťa malé deti Mal si ísť za farára !”
Schmatol si Soňu za ruku, zľakla sa, ale neodtiahla ju. “Daj si pozor, slečna. . . ak si myslíš, že bez teba nemôžem žiť, tak ti poviem aj inú pravdu. Si kurva !”“/21
Ku koncu sa dozvedáme, že Urban sa rozhoduje úplne ináč, volí život pred smrťou a už ani len nemyslí na to najhoršie. Rozhodne sa vrátiť k Dane, a tým zmeniť svoj život.

„Išiel si popri vysokom drevenom plote, občas si zastával. Uvedomil si si, že ľudia, ktorí ťa predbiehajú, idú zo smeny, a pomyslel si na Danu. Keby si teraz k nim zašiel, ešte by nespala - no nemôžeš ísť takto, musíš sa okúpať a osviežiť. Koľko môže byť hodín? Môže byť štvrť, ale aj tri štvrte, ak by bolo štvrť, stihol by si kúpalisko aj Danu. Udobríš sa s ňou a oženíš sa s ňou. Je to dobré dievča, a nie si taký krásavec, aby si si mohol vyberať odprosíš ju a sľúbiš jej, že oddnes budeš statočne pracovať. Kvôli nej všetko. Pohni sa. Utekalo sa ti veľmi dobre. Vyberal si rohy s bravúrnosťou leteckého akrobata. Vysoko si dvíhal nohy ako pri rozcvičke. Dobre sa ti dýchal večerný vzduch, dobre sa ti kývalo rukami a dobre sa ti myslelo na Danu a na to, ako sa zas budete mať radi.“/22
Po stretnutí s Dano, sa všetko vyjasnilo, Urban sa dozvedá že Soňa náročky utekala do fabriky len aby zvestovala Dane o Urbanovi. Ďalej sa dozvedáme že Dana je tehotná, ale že kvôli Urbanovi si je ochotná dieťatko vziať.
„Chytil si Danu za ruku a navrhol jej, aby ste išli pomalšie. Spytovala sa ťa, čo si robil poobede. Iste sa snažila zakryť radosť zo stretnutia. Vyrozprával si jej všetko, o čom si dnes rozmýšľal; spomenul si aj Soňu, ale len tak mimochodom -keby sa náhodou o tom rozprávali - aby neboli nedorozumenia; keď si jej povedal, ako ti bolo dnes ťažko a ako si sa rozhodol, že si ju vezmeš za ženu, pravda, ak bude chcieť, Dana sa rozplakala a povedala, že je tehotná. Už nevieš presne, akými slovami to povedala. . . hovorila však o tom tak dlho a tak veľa, že nebolo pochýb. . . nie, počul si dobre, bude mať dieťa.