V prvej chvíli si sa chcel opýtať, prečo plače - či si ju on nechce vari vziať, potom si vybadal, že by to bolo príliš dôverné, a tak si mlčal a nevedel si, čo povedať. Neprestávala plakať. Povedal si, že to nie je nič zvláštneho a kto všetko o tom vie. Prečo vôbec plače a prečo ti to hovorila. . .“/ 23
Ich dialóg sa konči tak, ako by to nikto z nich nebol predpokladal. Dana zaplesla dvere Urbanovi priamo pred nosom, čím mu vlastne naznačila, že už nemá pre neho v osobnom živote miesto.
Tretiu časť knihy uzatvára Urban úvahou nad samým sebou. Dospeje k názoru, že sa už ani za jednou ženou v Ostrave nepozrie a voľný čas bude venovať štúdiu.
iv) Nádherné stretnutia s časom
Urban stretáva nové dievča, Vieru, vyrastali spolu, a tak si aj teraz majú čo povedať. Stretli sa náhodou a Urban akoby opäť pocítil hrejivé teplo lásky, a znova má dôvod sa na svet pozerať krajšie a optimistickejšie.
„Vrátil som sa do Zvarovne šťastný. Nedohovorili sme si schôdzku, ale viem, kde býva, a kedykoľvek môžem zájsť po ňu. Sedel som na lavičke a uvažoval, či mám ísť hneď alebo až zajtra. Nesľuboval som si nič, no tušil som, že som nikdy nebol tak perfektne vrhnutý k hotovej veci. Teda sľuboval som si dosť. Bol som si istý, že sa do nej zaľúbim a ona do mňa. Bolo by smiešne, keby si hľadala niekoho iného, a to isté platí aj pre mňa. Prvý raz v živote som uveril, že sa to skončí dobre, šťastne, že som našiel zmysel života a o návrate domov už nemusím uvažovať. Predpokladá m som, že doma nemá nijakého koreňa, nechodila by do Ostravy. Nie je to síce vylúčené, ale ak má, tak ho môže aj nemať. Vložím sa do veci s plnou silou, dám si pozor a budem presný. Mám za ňou ísť, nemám?“/24
Nasledujúci deň majú schôdzku a Urban sa stáva dvojitým sprievodcom, najskôr ju sprevádza po Ostrave a neskôr spomínajú na zážitky z detstva. No po dlhšom rozhovore akoby Urban vycítil, že všetko nie je v poriadku a predvída udalosti – rozchod s Vierou.
„Tipujem, ako dlho vydrží táto žena so mnou. Nie viac ako mesiac, a to pri dodržaní všetkých pravidiel slušnosti a za predpokladu, že sa nebudeme stretať každý deň. Zas sa to skončí iba priateľstvom bez hriechu.“/25
„ Moje priateľstvo s Vierou netrvalo ani tipovaný mesiac.“/26
Po rozchode s Vierou sa Urban rozhodol cestovať, ísť do hôr hľadať pravdu, samého seba. Nasleduje opis výstupu na Lysú Horu a znova rôzne úvahy nad životom a okolím. Výstup bol o mnoho ťažší ak predpokladal a vôbec si neuvedomoval ako dlho kráčal do kopca. Zvečeralo sa, Urban nechcel riskovať vzostup po tme, a preto sa rozhodol ubytovať sa v hoteli na úpätí vrcholu.