Ako sa dalo predpokladať, príroda a milí ľudia v hotely mu opätovne zlepšili náladu a v nasledujúce ráno sa Urban, plný elánu vracia späť do práce.
„Pomaly vychádzam z továrne; že som sa zmenil, cítim aj na maličkostiach. Predbiehajú ma ľudia, zdravím ich, usmievajú sa, majú svoje radosti, špičku svojho dňa, prečo by som im mal závidieť. . . Možno sa mi jedného dňa pritrafí obrovské, nádherné stretnutie, možno ma jedného dňa zachváti radosť a nebudem sa mať na čo sťažovať. Nie som neskromný, radosti visia vo vzduchu.“/27
v) Návrat

Prvá kapitola opisuje štyri sestry prichádzajúce za jedným mužom. Tri z nich pobudnú v mužovej blízkosti, náručí len chvíľu a miznú. Štvrtá sestra, Agáta, ostáva pri mužovi a ten v jej sprievode odchádza do lesa. Tam ho Agáta vyzve aby spolu hrešili.
V druhej kapitole autor ilustruje rodinu, ktorá sa prisťahovala do domu po zosnulom Volavkovi, ktorý bol pre celú dedinu akýmsi tajomstvom. Rodina pôsobí veľmi tajomne, s nikým nenadväzujú kontakty, a dokonca aj deti sa hrávajú samé. Obyvateľom dediny vŕta v hlave kto sú tí neznámi, no zmôžu sa opýtať len detí..
„Nikomu ani na um neprišlo, že ich otec má iné meno, že si vzal z číreho idealizmu mladú vdovu a dvoma deťmi a že jeho tiché správanie nepatrí k jeho povahe, ale že dlho a úporne bojoval, kým si tento výraz našiel. Volal sa Urban Chromý a ženu si našiel na brigáde v Ostrave, kde údajne prežil búrlivú mladosť. Vzdal sa ambícií, bol kedysi nádejným filozofom, ktorý opustil školu, vymenil si občiansky preukaz a v novom už nemal zapísané, že chodil do školy v Bratislave, ale že vychodil osem tried v rodnej dedine. Pracoval v lome a do krčmy nechodil. Jeho žena sa volala Dana. Vydala sa za Petroviča, mala s ním dve deti, a keď muž nešťastnou náhodou zahynul pri zrážke vlakov, vzala si bývalého frajera. Pravda, v dedine to nik nevedel. Dom Syrového, kde predtým bývali patril k opusteným domom za hliniskom, Dana sa sem vrátila na radu svojho brata, lebo mali nárok na byt v rodnej obci.“/28
Na prvý pohľad rodina pôsobila uhladene, každý deň sa milujúca manželka lúčila s manželom, keď odchádzal do roboty a po práci ho už deti s nedočkavosťou prichádzali vítať. Jedného dňa to však na Urbana prišlo, opäť upadol do negatívnych nálad a myšlienok. Dana ho raz pristihla ako páli celú svoju minulosť, vysvedčenia a fotografie. „No druhý deň nešiel do práce. Ležal na záhrade a fajčil. Pozeral do koruny mladej slivky, zíval a zabíjal mravce, čo sa náhodou odvážili po ňom liezť. Zuzka a Jožko sa obďaleč hrali a nazdávali sa, že je sviatok, aj preto, lebo mama si obliekla iné, pekné šaty a piekla biskvit.