Dana prišla za ním do záhrady navrhla mu čosi, čo sa mu nikdy nebude oškliviť : navrhla mu, aby sa zašiel pozrieť domov, k rodičom. Povedal, že práve o tom uvažuje, no tí by sa divili, kde nechal ženu, a vypočul by veľa hlúpych rečí. Tak Dana zistila, že nie je nič stratené - jej veľké dieťa sa len chce cítiť chvíľu slobodné. Dobre. Večer zašiel na stanicu, aby zistil vlaky.“/29
Urban necestoval priamo domov, ale najskôr išiel do Ostravy, ale Dane nič nepovedal. Počas jeho neprítomnosti sa Dane prihodilo nešťastie a v tej chvíli potrebovala len jeho prítomnosť, no keď zistila, že Urban nie je doma ale v Ostrave znepokojilo ju to. Spriatelila sa postupne so všetkými susedkami a taktiež i deti si našli nových priateľov.
Ďalej sa dozvedáme, že sny o dievčatách sú už na míle vzdialené od reality a, že Urban hĺbavo premýšľa nad Danou, ako nad svojou nastávajúcou. Lenže ako sa nad tým zamýšľa uvedomuje si, že by musel ostať v Ostrave, a to on predsa nechce. Preto si podáva žiadosť o vysokú školu, ktorá je ale zamietnutá čo ho načisto presvedčilo, že sa chce stať robotníkom. Už mu neostáva nič iné ako čakať, kým príde desiaty apríl aby sa konečne mohol vrátiť do rodnej obce.
Nastal deň Urbanovho odchodu, posledný krát prichádza do fabriky ako zamestnanec, lúči sa so svojimi spolupracujúcimi i známymi, vybavuje všetko potrebné aby odišiel bez akýchkoľvek nezrovnalostí. Ani teraz keď má už čistú hlavu ho neprechádza depresívna nálada a myslí na samovraždu.
„Keď ráno vstávaI, preblesklo mu hlavou, že dnes by sa mohol zabiť, lebo má veľmi jasnú hlavu a nenašiel nič, čo by ho k životu pútalo. Povedal si, že sa môže zabiť doma. Táto myšlienka vznikla samopohybom slov, nemala nijaké pozadie ani nebola uvoľnením nijakých podvedomých snáh.“/ 30
Urban odchádza z Ostravy a spomína na všetky cesty, ktorými chodieval. Opisuje cestu vlakom, zastávku v Žiline a príchod do Bratislavy komentuje pozitívnejšie ako príchod do Ostravy. Po vystúpení z vlaku vystúpil najkontroverznejšiu myšlienku celého diela, ktorú sa doteraz dá vysvetliť mnohými spôsobmi a za ktorú bol Sloboda neraz kritikmi pranierovaný, ale i uznávaný.
„Urban si vo vestibule vyhľadal odchod osobného vlaku do Zohoru a pomyslel si, že roky, ktoré prežil mimo domova, sú jeho prehrou.“/31.